Stiahnuť PDF - OS

40 Slovensko ako otvorená spoločnosťRadoslav Procházka: Zákony moci, moc zákona41za kulminačný bod týchto atakov považujú pravdepodobnú účasťštátnych orgánov na páchaní závažnej trestnej činnosti a jej ná−sledné amnestovanie, autor príspevku nachádza najväčšiu vzdia−lenosť medzi vtedajším režimom a civilizovanou Európou v akte,ktorým vtedajší minister vnútra zmaril referendum a studenúvojnu, ktorú vláda viedla s vlastnými občanmi, posunul do po−doby otvorenej a svojim spôsobom násilnej konfrontácie.Ak je všetko zlé naozaj aj na niečo dobré, prínosom tejto dobybola jednak okolnosťami vynútená emancipácia občianskej spo−ločnosti a jednak fakt, že vplyvnou súčasťou verejného priestorua jeho diskurzu sa stal ústavný súd, a jeho prostredníctvom kon−cept dostupnosti medzinárodnej ochrany ľudských práv. Právepostupným, ale konzistentným imputovaním štrasburskej judi−katúry do vnútroštátneho práva sa ústavnému súdu podarilo zmier−niť pocit ohrozenia a bezmocnosti podstatnej časti občanov zoči−voči svojvôli vtedajšej moci a zachovať aspoň vlásočnicové väzbymedzi domácou právnou praxou a kontinentálnou kultúrou práv−neho štátu.Utilitárne obdobie charakterizoval návrat mocenskej praxek stredoeurópskym štandardom a jeho symbolickým začiatkombolo to jediné príjemné prekvapenie, ktoré autorovi príspevkudovtedajší režim poskytol: prijatie volebnej porážky a vcelkuhladké, aj keď v jednom prípade uplakané, odovzdanie moci pri−chádzajúcej garnitúre. Tieto, vo svojom prejave stopové, ale vosvojich účinkoch úplne zásadné znaky panstva práva, potvrdilipríslušnosť krajiny k civilizácii, v ktorej aj prípadný príklonk autokratickej forme vlády zostáva „iba“ tendenciou a nevyús−ťuje do plnohodnotného uskutočnenia v praxi.Podstatou oných regionálnych štandardov je dodržiavanie pra−vidiel vtedy, ak náklady nie sú príliš vysoké, a ich obchádzanievtedy, ak je účelnejšie znášať tieto náklady, ako nepohodlie, spo−jené s viazanosťou právom. Politická reprezentácia, ktorá kraji−nu dostala do Európskej únie a z pokraja ekonomického rozkla−du do zoznamu nasledovaniahodných príkladov, kompenzovalatieto svoje úspechy nástojčivým odmietaním tézy, že dodržiava−nie pravidiel, rovnosť pred zákonom a ochrana práv jednotlivcamôžu predstavovať modus vivendi, ktorý je dobrý sám osebe, nie−len v prípade, že slúži makroekonomickej stabilite štátu a mik−roekonomickým úspechom niektorých jeho emisárov. Dnes užje všetko zabudnuté, ale boli časy, keď, napríklad, minister hos−podárstva sverepo trval na utajovaní materiálov, ktoré utajenébyť nesmeli, z parlamentu sa na čas stal bazár s použitými posla−neckými mandátmi, holá hlava na hrubom krku (Eštókov poh−reb) alebo pod smiešnou čiernou čapicou (Slovenská pospolitosť)bola prekážkou výkonu základných práv a pán Váhu pomyselnepresadol z „tankoch“ do „buldozéroch“, aby to svoje, ktoré sinedáme, vymenil za to cudzie, ktoré nechceme, bez ohľadu nato, koľkým, jeho slovami chrapúňom, slovami ústavy občanom,tým štát odňal akékoľvek zvyšky ilúzií o tom, čo má v prípadekolízie medzi základným právom jednotlivca a potrebami zahra−ničného investora prednosť.V utilitárnom období sa tiež nijak výrazne nepodarilo pokro−čiť v liečbe jednej z najzhubnejších infekcií moci, ktorá sa tech−nickým termínom označuje ako state capture. Jej podstatou jezajatie štátneho aparátu v pazúroch záujmových skupín a presa−kovanie takto zajatého aparátu do všetkých sfér spoločenskýchvzťahov. Špecifickou verziou tohto zajatia je dôsledná partokra−tizácia verejného života. V tejto oblasti sa, či už paradoxne ale−bo naopak príznačne, práve reformnej politickej generácii „po−darili“ podobne výrazné úspechy, ako na poli jej regulačnejagendy. Parlament, napríklad, ako na bežiacom páse prijímal nor−my, radikálne zvýhodňujúce príslušníkov politickej triedy predbežnými smrteľníkmi, či už išlo o novelu ústavy, zakotvujúcuabsenciu občiansko−právnej zodpovednosti poslancov za zásahdo osobnostných práv kohokoľvek iného, o tzv. zúženie poslanec−kej imunity, spočívajúce v jej rozšírení aj o imunitu na väčšinupriestupkov, alebo o konsenzuálnu dohodu parlamentných stránna potrebe výrazne zväčšiť náustok, ktorým sú stranícke rozpoč−ty prisaté na verejné peniaze.Aj keď po dva a pol rokoch je na komplexný identikit prisko−ro, súčasnú fázu vývoja právneho štátu už dnes dostatočne cha−rakterizuje postoj, ktorým moc vlastnú neochotu nechať sa vosvojom pôsobení viazať formálnymi pravidlami zdôvodňuje špe−cifickými okolnosťami boja, ktorý je údajne nútená viesť. Príkla−dom nech je kradmé získavanie a pompézne odhaľovanie irele−vantných informácií súkromnej povahy ako prostriedok, ktorý