Stiahnuť PDF - OS

46 Robert Žitňanský: Kam nás vietor zavial?47Robert ŽitňanskýKam nás vietor zavial?Akých bolo uplynulých pätnásť slovenských rokov z hľadiska eko−nomického vývoja? Každý s čo i len trochu nadpriemerne vyvinu−tým ekonomickým myslením – a možno „len“ so zdravým sed−liackym rozumom – mal zrejme väčšinu toho času zvýšený tlak.Z jednoduchého dôvodu: očakával totiž, že ono ekonomické mys−lenie, alebo snáď aspoň ten zdravý rozum, budú mať aj tí, ktorí tuprijímali dôležité rozhodnutia. Nech však boli cestičky ekono−mického vývoja Slovenska od roku 1993 akokoľvek kľukaté, aksa na výsledok pozrieme z istej výšky, nemôžme nepriznať: dnesje naša krajina oveľa ďalej, než by si ktokoľvek triezvo uvažujúciešte pred desiatimi rokmi dokázal čo i len predstaviť. Hoci, pritroške predstavivosti... mohlo to byť aj lepšie.Mohlo to byť lepšie?Kľúčová otázka pri pohľade do vzdialenejšej minulosti znie: mo−hla byť naša cesta k prosperite menej kľukatá? Je to tak trochuumelá úvaha, pretože vychádza z predpokladu, že veci sa mohlia možno mali vyvíjať akosi inak, viac v súlade s rozumom akýchsiosvietených vládcov, ktorí by nielen že vedeli, čo a ako presneurobiť, ale navyše by o tom dokázali presvedčiť dostatok voli−čov, aby im tí ich rozhodnutia legitimizovali napríklad tým, žeby ich zvolili za tých vládcov.V skutočnosti sa veci na počiatku slovenskej samostatnostivyvíjali presne tak, ako sa vyvíjať mali – v súlade s prevažujúcimnázorom voličov, respektíve v súlade s presvedčením najväčšejmenšiny v spoločnosti (teda voličov HZDS). Táto strana malana slovenskú hospodársku politiku väčšiny deväťdesiatych ro−kov určujúci vplyv a stelesňovala všetko to, čomu ľudia v tejtokrajine majú prevažujúco sklon veriť: teda že človek je príliš sla−bý na to, aby sa v krutom prostredí voľného trhu dokázal brániť,a preto by ho mal chrániť a starať sa o jeho základné potreby štát.Tvrdiť, že HZDS bolo v deväťdesiatych rokoch socialistickoustranou, by bolo silné zjednodušenie, aj keď niektoré črty (ná−rodného) socializmu boli v pohľade HZDS na hospodársku poli−tiku neprehliadnuteľné: napríklad budovanie štátu na korporati−vistických základoch či presvedčenie, že masívne investície doinfraštruktúry či dotácie sú najlepším spôsobom, ako zvýšiť bo−hatstvo krajiny. To však hovoríme o celej ére mečiarizmu, ktorása skončila v roku 1998 a ktorá zanechala ekonomiku v mimo−riadne vážnom stave vnútornej aj vonkajšej nerovnováhy, naaku−mulovaných dlhov, prejedených príležitostí.Prvá šancaV skutočnosti sa dal koniec transformačnej depresie, spôsobenýsprievodnými javmi a nevyhnutnými dôsledkami premeny centrál−ne plánovanej ekonomiky neslobodného Československa na trho−vú ekonomiku po roku 1989, na Slovensku pozorovať už v roku1994. A to, ako neskôr skonštatovala napríklad Svetová banka,ešte tento moment oddialil fakt, že Slovensko čelilo zhoršeniuekonomického vývoja v dôsledku rozdelenia Československa. Užv roku 1994 však takzvaná transformačná depresia skončila a prišlooživenie, pretože, nech si o tom dnes myslíme čokoľvek, ešte ajvláda vedená HZDS po roku 1992 sa správala viac−menej racio−nálne: celkové makroekonomické prostredie bolo oveľa menejnestabilné, než sa mnohí obávali, pretože vláda sa usilovala prílišnemíňať a prijala tiež niektoré opatrenia, ktoré pomohli oživiť ex−port (z najdôležitejších napríklad devalvácia slovenskej korunyv roku 1993). Dá sa síce debatovať, do akej miery bolo ono ožive−nie v roku 1994 dôsledkom rastúceho dopytu v krajinách, ktoréboli hlavnými obchodnými partnermi Slovenska – a teda do akejmiery bol koniec transformačnej depresie spôsobený vonkajšímifaktormi a nie našim vlastným úsilím. Isté však je, že ekonomike