Stiahnuť PDF - OS

20 Slovensko ako otvorená spoločnosťRudolf Chmel: Zatvorené Slovensko?21a skupinou, lebo „individuálna sloboda bez sociálnej istoty jeprázdna, ale istota bez slobody je väzením“.5Musí byť cesta moderného štátu v 21. storočí cestou, ktorej zmys−lom je spoločnosť zatvárať do seba? Muselo Slovensko absolvo−vať takú zložitú púť k potvrdeniu svojej identity – národneji štátnej a zároveň spoločnosti otvárajúcej sa a otvorenej? His−tóriu vysvetľovať z dnešných pozícií je vždy riskantné. Veď akémali naši predkovia historické opcie, keď sa z patriotizmu mo−narchie v priebehu poldruhastoročia transformovali nielen men−tálne, ale i kartograficky a najmä geopoliticky.Pre Slovákov bol problém najmä v uvedomení si dilemy, kto−rá vo formotvornom procese pred nimi stála. Nájsť modus viven−di so susedmi, nájsť terapiu na skrytú či otvorenú averziu. Zostaťs Čechmi, ktorí v tom istom čase však zápolili o svoju identitus rakúsko−nemeckou supremáciou a teda mali svoje problémys identitou, alebo sa odtrhnúť v mene zápasu, ktorý ich čakal ešteväčšmi a stal sa, ako o sto rokov neskôr hovoril Vladimír Mináč,zlým osudom slovenskej politiky: zápasu s Maďarmi. Splynúťs Maďarmi, ktorí práve snívali svoj sen o „veľkom“ 19. storočíjednotného politického národa, ktorí však neboli v pozícii Nem−cov, ponúkajúcich možnosť participácie na vyspelej kultúre. Na−vyše, Česi sa vo svojom sebaidentifikačnom zápase predsa lenmohli opierať o reálnu stredovekú štátnosť, kým slovenskí roman−tici len o univerzálnu veľkomoravskú tradíciu, ktorá, ako píšeĽubomír Ďuroviť na inom mieste, v žiadnom prípade nepredsta−vovala slovenský štát. Slováci v uhorskom geografickom celkudlho neprežívali svoju zemskú identitu tak ako sprvu Česi, alenikdy nekoketovali s myšlienkou prijať identitu maďarskú. Uhor−skú áno, maďarskú nie. Nielen do revolúcie 1848/49, kedy užČesi vytirezveli zo slovanského či panslavistického sebauve−domenia a v lepšom prípade zostali pri austroslavizme. Slováci,ktorí sa „odtrhli“ od Čechov, aby sa mohli venovať svojmu se−baidentifikačnému zápasu s Maďarmi však, najmä po tom akoich „odmenila“ Viedeň za kolaboráciu pri potlačení maďarskejrevolúcie, rezignovali na jej podporu. Kým však sa česká identi−ta sformovala postupne aj štátoprávne, Štúr vytvoril pre Sloven−sko smerovanie, ktoré fakticky – ak by sa uplatnilo – by deštruo−valo identifikáciu národnej a štátnej identity – pred revolúciou„rozlukou“ od Čechov, po revolúcii príklonom k extrémnemupanslavizmu. Ten sa do značnej miery nadlho stal súčasťou slo−venskej identity aj politiky. Hodil sa napokon aj do ideológienateraz poslednej totalitnej ideológie, teda ideológie zatvorenejspoločnosti.Keď sa komunizmus rozpadal, jednou z reakcií naň bol naciona−lizmus, ktorému holdovali rýchlo aj mnohí komunisti, vymeniacjednu vieru za druhú. Osobitne tam, kde boli aj národní komu−nisti, napríklad v Maďarsku, ale aj tam, kde sa národ dal či chcelidentifikovať s impériom, ako v Rusku. U nás sa nacionalizmusstal skôr súčasťou privatizačného kalkulu a tým sa spájal (do−dnes sa spája) s bojom o moc. Kto mal moc sa vyhlasoval zanárodného, či ako sa vtedy pekne vravelo za pronárodného. A stalsa potom bohatý. V ďalšej fáze mu už ten národ tak, pravdaže,nechýbal. Druhá časť spoločnosti neodmietala natoľko samostat−ný štát či nedajboh národ, ako jeho otcov−zakladateľov, ktorí siho sprivatizovali, teda presnejšie: odmietala režim, Mečiarovrežim. Ibaže, ten, kto odmietal tento režim sa už dosmrti nezbavípodozrenia, že je málo národný, ba rovno protinárodný. Keďžev tých časoch nastupujúca demokracia mala vážne poruchy, fun−goval nacionalizmus. Platí to dodnes: jediné, čo môže naciona−lizmus regulovať, je demokracia.Slovenský štát sa na druhý pokus habilitoval, zdanlivo takmohlo dôjsť k národnému vyvrcholeniu, ale keďže sa habilitovalna národno−privatizačnom, autoritárskom základe a rezignovalna integráciu občianskej spoločnosti, nemohol osloviť celé spo−ločenstvo. Zatvorené Slovensko tak charakterizovalo nový štátstrednej Európy takrečeno pri svojom zrode. Aj pre tradície, kto−ré tu boli, aj pre absenciu diskurzu o občianskej spoločnosti, ktoráu nás, na rozdiel od poľského a maďarského, bola taká výrazná.Skutočnosť, že sa po roku 1992 absolutizoval vznik samostatné−ho štátu a jeho národných atribútov, zapríčinila, že sa len poma−6