56 Slovensko ako otvorená spoločnosťJarmila Filadelfiová: Ženy a muži57nej deľbe práce v rodine a domácnosti sa toho zmenilo iba málo:voľno na starostlivosť o narodené dieťa čerpajú ženy (muži narodičovskej dovolenke sú stále raritou); voľno na starostlivosťo choré dieťa tiež; muži venujú výrazne menej času domácimprácam a starostlivosti (týždenne v priemere o 16 hodín mene−nej); naďalej prevláda stereotypné rozdelenie prác na ženskéa mužské. Pritom ale ženy na Slovensku vo svojich ideálnychpredstavách väčšmi uprednostňujú model participatívny, s rov−nakou účasťou partnera a partnerky na domácich činnostiach; mu−ži zase tradičný, kde hlavná ťarcha povinností leží na ženách.Domáca sféra vo vzťahu k ľudským právam žien v minulostizohrávala na Slovensku aj inú funkciu, než je úloha dobrej živ−nej pôdy pre zrod a prežívanie prekážok a bariér rovného posta−venia žien vo sfére verejnej. Pôsobila tiež ako účinná clona, ktorámnohé problémy žien robila spoločensky neviditeľnými. Záro−veň predstavovala a predstavuje priestor, kde dochádza k poru−šovaniu tých najzákladnejších ľudských práv, napríklad právažien na bezpečný a dôstojný život.Napriek nevýhodnejším pozíciám v spoločnosti sa otázka zlep−šenia ľudských práv žien, podpora rodovej rovnosti a posilneniežien dlho na porevolučnom Slovensku nevnímalo, a často ani dnesnevníma, ako súčasť celkového demokratizačného procesu.Ríša luxusných požiadaviekV prvých rokoch po spoločenskom prevrate sa ľudské práva žienbuď neuvedomovali ako integrálna súčasť hodnotového portfóliaotvorenej spoločnosti, alebo sa odsúvali na neskôr – keď sa vy−riešia „z hľadiska budovania demokracie dôležitejšie“ veci, prí−padne sa odmietali vôbec – z ideologických či iných dôvodov.Očarenie zo zamatovej revolúcie spočiatku stimulovalo očaká−vania automatických riešení, a tzv. ženská agenda u mnohýchverejných aktérov spadala práve sem. Neskoršie k odsúvaniu ale−bo zľahčovaniu ženskej agendy prispievali početné ohrozeniamladej demokracie a jej inštitúcií: úsilie o prekonanie reálnychprejavov autoritárstva v polovici deväťdesiatych rokov ju opä−tovne posúvalo do ríše „luxusných“ požiadaviek a medzi náro−ky, ktoré oslabujú alebo trieštia tak veľmi potrebnú jednotu vúsilí o zachovanie demokracie.Prakticky v celom našom stredo a východoeurópskom priestoresa táto problematika stala „otázkou verejného záujmu ažv dôsledku inej otázky verejného záujmu“ – v dôsledku úsiliao vstup do Európskeho spoločenstva 1 . Pri sledovaní procesu vy−tvárania inštitucionálnych mechanizmov a formulovania strate−gických cieľov pre oblasť rodovej rovnosti možno poslednýchdvadsať rokov na Slovensku rozčleniť do dvoch etáp: pred a povstupe do EÚ. Oficiálne štruktúry boli donútené venovať sa otáz−kam rodovej rovnosti až pod tlakom inštitúcií EÚ (najmä v období2000 až 2004), po vstupe tento priamy tlak zoslabol. Politickípredstavitelia sa v téme angažovali a angažujú veľmi často lendo tej miery a v takom rozsahu, ktorý si vyžadovalo a vyžadujenaše členstvo v únii 2 .Dá sa povedať, že ľudské práva žien mali a majú na Slovenskuslabú politickú podporu – vo volebných programoch politickýchstrán sú neprítomné alebo zaujímajú len okrajové miesto, v prog−ramových vyhláseniach vlád sa im venovala minimálna pozor−nosť, dokonca ani politické strany všeobecne vnímané ako nosi−teľky ľudskoprávnej a rodovej agendy (ľavicové či sociálnodemokratické) sa k nej výraznejšie nehlásia. Navyše, politickýprístup je nezriedka poznačený formalizmom – prijaté nadná−rodné záväzky, ale aj národné stratégie a akčné plány pre tútooblasť sa „neberú príliš vážne“. Dnes preto niektoré predstaviteľ−ky ženských MVO vznášajú kritiku voči prístupovému procesu:že sa počas neho nevyužila šanca a dôraz zo strany európskychinštitúcií na rodovú problematiku nebol dostatočný, v dôsledkučoho ju ani domáce politické kruhy nepokladali za dostatočne1Parafrázované podľa Havelková, H.: Ženy v politice a ženská politika. In: Vod−rážka, M. (ed.): Feministické rozhovory o „tajných službách“. Nadace Genderstudies, Praha 1996.2Podmienkou získania členstva pre všetky kandidujúce krajiny bolo plnenie tzv.Kodaňských kritérií z roku 1993. Išlo o oblasť politických kritérií (vrátane do−držiavania ľudských práv, aj ľudských práv žien), ekonomických kritérií a pre−vzatie acquis communitaire (zosúladenie právneho poriadku s EÚ). V priebehurokov 1998 – 2004 vypracúvala EK pravidelné správy o pokroku dosiahnutomv príprave na vstup. V súčasnosti je SR ako členský štát povinné transponovaťrodové a antidiskriminačné smernice do svojho právneho poriadku.
58 Slovensko ako otvorená spoločnosťJarmila Filadelfiová: Ženy a muži59dôležitú; keď je už Slovensko členským štátom EÚ nie sú užnaporúdzi také účinné sankcie za neplnenie záväzkov 3 .Napriek „premárnenej šanci“ na výraznejšie „politické uzna−nie“ problematiky faktom zostáva, že bez požiadaviek zvonkuby bolo jej inštitucionálne, legislatívne i programové pokrytieurčite ešte slabšie ako dnes 4 . A tiež bez úsilia mimovládnychorganizácií – pri presadzovaní ľudských práv žien a ich inštitucio−nalizácie zohrali na Slovensku najvýznamnejšiu úlohu práve tie 5 .3Viac pozri napr. Filadelfiová, J. – Bútorová, Z.: Ženy a ženské mimovládne or−ganizácie na Slovensku (Heinrich Boll Stiftung 2006, dostupné na www.aspekt.skalebo http://www.ivo.sk/buxus/docs/vyskum/subor/Sprava_HBS_SK.pdf).4V súčasnosti problematika na úrovni výkonnej moci kompetenčne spadá pri−márne pod Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (Odbor rodovejrovnosti a rovnosti príležitostí), časť zodpovednosti má Úrad podpredsedu vládypre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Ažv tomto roku sa vytvorila Rada vlády pre rodovú rovnosť ako koordinačný,poradný a iniciatívny orgán vlády pre problematiku rodovej rovnosti – akobude fungovať ukáže až budúcnosť. Na pôde NR SR pôsobí Výbor NR SR preľudské práva, národnosti a postavenie žien. Úrad Verejného ochrancu práv sana rodové problémy nešpecializuje, novovytvorené Slovenské národné stre−disko pre ľudské práva tiež nemá zatiaľ špecializovaný odbor pre ľudské právažien. Čo sa týka legislatívy, SR ratifikovala všetky dokumenty <strong>OS</strong>N či RadyEurópy relevantné k rodovej rovnosti (najvýznamnejší je Dohovor <strong>OS</strong>N o od−stránení všetkých formách diskriminácie žien, 1979) už pri svojom vzniku.Univerzálne ustanovenia o ľudských právach obsahuje Ústava SR z roku 1993– zaručuje rovnaké práva a slobody všetkým občanom bez ohľadu na pohla−vie, vek či iné charakteristiky. Povinné smernice EÚ týkajúce sa rodovej rov−nosti sa väčšinou zanášali do existujúcich zákonných noriem (týkali sa zväčšazamestnania a rodiny − rovnosti nárokov na dávky, pracovné voľno a podobne).Samostatná zákonná norma bola prijatá na úpravu rovnakého zaobchádzania(Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiacha o ochrane pred diskrimináciou) – bolo to až v roku 2004 a po veľkých poli−tických zápasoch a po výraznom tlaku mimovládneho sektora a EÚ. Strate−gické ciele pre oblasť rodovej rovnosti stále vymedzujú dokumenty staršiehodáta: Národný akčný plán pre ženy v SR schválený v roku 1997 a Koncepciarovnosti príležitostí žien a mužov SR z roku 2001.5O úlohe MVO pozri napr. Cviková, J. – Juráňová, J. (ed.): Hlasy žien. Aspekt,Bratislava 2002; Na ceste do Európskej únie: Sprievodkyňa nie len pre ženy.Aspekt, Bratislava 2002; Bútorová, Z. – Filadelfiová, J. – Marošiová, L.: Žen−ské mimovládne organizácie: trendy, problémy, výzvy. In: Majchrák, J. – Stre−čanský, B. – Bútora, M. (ed.): Keď ľahostajnosť nie je odpoveď. Príbeh občian−skeho združovania na Slovensku po páde komunizmu. IVO Bratislava 2004;Bútorová, Z. – Filadelfiová, J. (ed.): Násilie páchané na ženách ako problémverejnej politiky. IVO Bratislava 2005.Úplne prvý AspektPríbeh utvárania ženského mimovládneho sektora po roku 1989bol rôznorodý a postupný. Popri štrukturálnej transformácii bý−valého monopolného Slovenského zväzu žien – jedinej strešnejorganizácii pre združovanie žien za socializmu – začali v priebe−hu deväťdesiatych rokov vznikať nové, nezávislé ženské MVO.Išlo o veľmi heterogénnu skupinu organizácií – s rôznym zame−raním a rôznou úrovňou povedomia o ľudských právach a seba−uvedomenia žien.Vznikli združenia, ktoré svoje aktivity smerovali mimo žen−skej agendy (na dobročinnosť, pomoc deťom v núdzi a pod.) čina záujmovú činnosť žien, vytvorili sa organizácie s cieľom po−máhať ženám v ťažkých životných situáciách, ale sformovala saaj skupina organizácií, ktoré charakterizuje vzdelávacie a eman−cipačné úsilie smerujúce k obhajobe ľudských práv žien a posil−ňovaniu ich pozície v spoločnosti.Z hľadiska povedomia o ľudských právach žien a ich podpo−ry, ktoré sú integrálnou súčasťou presadzovania hodnôt otvore−nej spoločnosti, sa v procese kreovania ženského mimovládne−ho sektora dá vyčleniť niekoľko etáp. Prvou je etapa „počiatočnéhoformovania“, ktorá sa viaže na začiatok deväťdesiatych rokov.V tomto období bola intenzita zakladania nových ženskýchMVO nižšia, zároveň sa väčšina z nich nevyznačovala výraznej−ším povedomím o ľudských právach žien a nepokúšali sa o vý−znamnejšie verejné aktivity smerujúce k redefinícii postaveniažien v spoločnosti. V dôsledku rozširujúcich sa kontaktov domá−cich aktivistiek so západnou kultúrou a predstaviteľkami femi−nistického hnutia začali ale zároveň už v tomto období vznikaťaj také MVO, ktoré za svoju primárnu úlohu považujú ochranuľudských práv žien, zlepšenie ich postavenia v spoločnosti a po−silnenie roly žien v politickom a ekonomickom živote, pričomzdôrazňujú potrebu zmeny tradičných rodových stereotypov.Najprv to bola iba jediná organizácia – Záujmové združeniežien Aspekt, ktorá sa otvorene prihlásila k feminizmu a explicitneodmietla tradičný koncept ženy redukujúci jej poslanie na opat−rovateľku domáceho krbu. Postupne sa k tejto pozícii pridal Klubfeministických filozofiek, Aliancia žien Slovenska či Pro Familia.
Change language