Stiahnuť PDF - OS

118 Slovensko ako otvorená spoločnosťMartin Bútora: Čítanie v Sorosovi119Inú pozoruhodnú líniu predstavujú programy zamerané navýchovu generácií budúcich lídrov, ktorí by nielen dokázali lep−šie pomáhať postihnutým a vylúčeným, ale boli by primeranevzdelaní a vyzbrojení na riešenie závažných sociálnych a glo−bálnych problémov. Pre oblasť strednej a východnej Európy ta−kýmto kľúčovým programom bolo zriadenie už spomínanej Stre−doeurópskej univerzity so základinou v hodnote 500 miliónovdolárov, ktorá od roku 1991 poskytla vzdelanie vyše 5 tisíc štu−dentom a mnohým uhradila štipendiá. Ďalšou vzdelávacou plat−formou na výchovu mladých ľudí ku kritickému mysleniu a tole−rancii k odlišným názorom boli stovky debatných klubov, ktorýchsa zúčastnilo vyše 100 tisíc stredoškolákov, 30 tisíc vysokoško−lákov a 20 tisíc učiteľov. Debatné kluby začínali v regióne stred−nej a východnej Európy, no časom sa rozšírili do 40 štátov, vrá−tane krajín Blízkeho východu, Afriky a juhovýchodnej Ázie.Vzdelávacie projekty sa niekedy prepájajú s programami za−meranými na sociálne, komunálne i zdravotné problémy. Takým−to programom sa OSI venuje aj v Spojených štátoch. V NewYorku to bol program mimoškolských aktivít pre deti, ktorý rozši−roval ich skúsenosti, dával im ďalšie príležitosti na učenie a pomá−hal budovať bezpečnejšie komunity. Spočiatku sa do programu za−pojilo 10 tisíc detí, dnes po desiatich rokoch ich je 140 tisíc, pričomďalšie financie poskytla samospráva. Program v Baltimore sa poprivzdelávaní venoval aj problémom chudoby a drogovej závislosti.Trval osem rokov, zameral sa na školy, sídliská, pracoviská, väz−nice i vládne agentúry. Prispel ku zvýšeniu znalostí z matematikya čítania vo verejných školách, pripravil mimoškolské programy,zvýšil počet absolventov protidrogovej liečby. Dával priestor prehlasy marginalizovaných skupín, stimuloval verejnú diskusiu,podporoval vhodné verejné politiky, hľadal integrované rieše−nia, kládol dôraz na systémové zmeny. Pracovníci kombinova−li prístup think−tanku i advokačnej organizácie, usilovali sazapájať miestnych lídrov, pedagógov a ďalších praktikov.Programy na zlepšenie verejného zdravia rozvinul OSI v 60štátoch. Okrem iného v nich kládol dôraz na zapájanie občian−skych organizácií. V Ukrajine, Rusku či južnej Afrike sa veno−val aj problémom rozširujúcej sa skupiny ľudí trpiacich AIDS,v Macedónsku a mnohých ďalších krajinách okrem iného pomá−hal aj ľuďom s duševným onemocnením.Osobitný komplexný program sa v minulosti zameral na hu−manitárnu pomoc obetiam vojny v Bosne a Herzegovine. Jehosúčasťou bola obnova zdrojov pitnej vody, obnovenie dodávokelektriny do nemocníc i dodávky semien na pestovanie poľno−hospodárskych plodín.V USA a neskôr aj inde sa Inštitút otvorenej spoločnosti veno−val aj citlivej a donedávna tabuizovanej téme dôstojného umiera−nia. V knihe z roku 1995 k tomu Soros povedal: „V Amerike jeveľmi rozšírený odmietavý postoj k smrti. Viem z vlastnej skúsenos−ti, že keď umrel môj otec, poprel som to. Odmietol som uznať sku−točnosť, že umiera. Myslím, že to bola z mojej strany tragická chy−ba. Domnievam sa, že celá naša spoločnosť funguje v akomsi stavepopierania a prekrúcania. (...) Som presvedčený, že by sme maliľudí nabádať, aby umierali doma za účasti rodiny. Preto sa projektz veľkej časti zameriava na vzdelávanie zdravotníckeho personálu.“O desať rokov neskoršie už mohol konštatovať: „Založil som pro−jekt, ktorý sa venoval zmierneniu bolesti súvisiacej so smrťou. Pro−jekt čerpal zo značných odborných znalostí,. ktoré boli o tejto témek dispozícii a sprístupnil ich širšiemu okruhu – hlavne zriaďova−ním spolkov a propagáciou medzi profesionálmi i laickou verej−nosťou. V rozpore s obvineniami svojich pravicových oponentovsa tento projekt nezastával eutanázie; zastával sa opatery na konciživota. Bol v plnení svojho poslania taký úspešný, že sme ho ukon−čili. Princípy opatery na konci života sa pevne zakotvili v lekárskompovolaní, a v čoraz väčšej miere aj u laickej verejnosti.“Sústrediť sa na podstatné„Sústreďujem sa na základné veci. To je základný prvok môjhoprístupu,“ povedal o sebe George Soros v roku 1995 v rozhovoreso svojím dávnym priateľom, investičným stratégom ByronomWienom.George Soros je zriedkavou osobnosťou, človekom, ktorý v se−be spája rozmer finančníka a biznismana; rozmer filantropa soširokým záberom; rozmer angažovaného svetoobčana usilujúce−