Stiahnuť PDF - OS

170 MonológAlena Pániková: Nekonečný príbeh171klad stereotypmi poznačené maďarsko−slovenské vzťahy a po−stavenie menšín celkovo. Potreba dialógu a prekonávania nerazumelo, či politicky vystavaných a zneužívaných problémovv tejto oblasti je nástojčivou výzvou pre všetkých. K dlhodobýmtémam patrí postavenie Rómov ako mnohonásobne znevýhod−nenej skupiny. Posilňovanie aktívneho prispievania Rómovk riešeniu svojich vlastných problémov, ktoré ide ruka v rukes ozrejmovaním a vysvetľovaním situácie tejto skupiny obyva−teľstva, z ktorej značná časť sa do dnešných dní ocitá na pokrajispoločnosti, je stále aktuálne.Oproti začiatkom, keď sa aktívni Rómovia dali spočítať naprstoch jednej ruky, očividne narástol počet hlavne mladýchRómov a Rómok s potenciálom venovať sa kompetentne tejtoproblematike. Paradoxne sa dnes do centra pozornosti opäť do−stávajú aj také témy, ako je nezávislosť a postavenie médií, otáz−ky životného prostredia a účasti občanov na veciach verejných.Predĺžené rukyDruhý spôsob, ako sa v krátkosti obzrieť za uplynulými pätnásti−mi rokmi činnosti nadácie, je pozrieť sa na ľudí, ktorí nadáciuvytvárali ako aj na tých, ktorí sa cez priamu podporu od nadáciestali jej predĺženými rukami. V mysli sa mi hneď začnú vynáraťľudia, ktorí implementovali tisíce väčších aj menších projektov.O ich podpore zas rozhodovali ľudia v správnej rade nadácie akoaj desiatky expertov a expertiek, ktorí poskytli nadácii rozhodujú−cu podporu vo forme členstva v odborných komisiách. Títo ex−perti a expertky sa výrazne podieľajú nielen na rozhodovaní o gran−toch, ale aj na tvorbe programov a strategických plánov nadácie.Nadácia mala od začiatku šťastie na výnimočné osobnosti,ktoré prijali neľahkú úlohu stať sa členmi správnej rady. Za pät−násť rokov sa ich vystriedalo dvadsaťdtri, v abecednom poradí:Martin Barto, Ladislav Briestenský, Lev Bukovský, Martin Bú−tora, Pavol Demeš, Ján Hrubala, Rudolf Chmel, Eugen Jurzyca,Zuzana Kušová, Viera Langerová, Janet Livingstone, Štefan Mar−kuš, Grigorij Mesežnikov, Jozef Mikloško, Klára Orgovánová,Ján Pišút, Iveta Radičová, Tomáš Sabol, Boris Strečanský, Ra−chel Tritt, Milan Vajda, Katarína Vajdová, Mária Zelenáková.Na čele šesťčlennej správnej rady stáli od roku 1992 RudolfChmel, Mária Zelenáková, Iveta Radičová, Katarína Vajdová,najnovšie Eugen Jurzyca. Pochádzajú z rôzneho prostredia ve−nujú sa rôznym témam, všetci však vtisli nadácii svoju špecific−kú pečať. Bez nároku na odmenu venovali práci v nej toľko času,koľko bolo práve potrebné. Asi preto – tak som to cítila – žeotvorená spoločnosť je ich životným krédom.V rozhodujúcich okamihoch dokázali čeliť aj politickým úto−kom a otvorene zaujať postoj k rôznym problémom, ktoré našouspoločnosťou hýbu. Vytvorili otvorené, invenčné spoločenstvo,ktoré dokáže kultivovane diskutovať, rešpektovať sa navzájom,nie vždy mať rovnaký názor, a predsa dospieť k riešeniu.Doslova stovky expertov a expertiek sa vystriedalo dodnesv komisiách, na ktoré správna rada delegovala rozhodovaniev otázkach, ktoré si vyžadujú špecifickú odbornosť, napríkladvzdelávanie, zdravie, legislatíva, knižnice, životné prostredie,umenie a kultúra, internet a komunikácia, štipendiá, verejnáspráva, médiá a ďalšie. Zámerne vždy oslovujeme ľudí s rôzno−rodým odborným zázemím, aby vstupovali do vytvárania a dis−kusie o obsahu nadačných programov, a prehĺbili tak kvalitu prá−ce nás, čo sme v nadácii zamestnaní, alebo uľahčili odbornepodloženým názorom rozhodovanie správnej rady. Je to spôsob,ako sa vystavovať kritickému pohľadu a zároveň zachovať kon−takt nadácie s realitou a aktuálnym vývojom v danej oblasti. Jeto tiež cesta, ako otvoriť rozhodovanie o podobe tém a o distri−búcii finančnej podpory a nových nápadov širšiemu okruhu ľudí.Rachel TrittZ organizačného hľadiska predstavujú prelom roky 1995 a 2003.V júli 1995 sa prvá riaditeľka nadácie Rachel Tritt vrátila do USAa v roku 2003 došlo k zásadnej transformácii nadácie v súvislos−ti so vstupom Slovenska do Európskej únie. Rachel Tritt patrík vzácnym ľuďom, ktorí v nadácii pracovali. Prišla do Českoslo−venska po zamatovej revolúcii tak ako množstvo iných mladýchnadšencov nezištne pomáhať najskôr ako učiteľka angličtiny.Veľmi rýchlo sa však začala zaujímať o postavenie rómskej men−šiny a o problémy, ktoré vtedy trápili našu spoločnosť.