164 165prispeli k tragédii svojou pasivitou či indiferentnosťou, resp. ajpáchateľov), pochopiť motivácie ich činov, no je zrejme skutoč−ne nemožné obsiahnuť všetky tieto aspekty (a mnoho ďalších)a vytvoriť ucelenú interpretačnú schému, čo len potenciálne pri−spievajúcu k úplnému objasneniu.Na druhej strane, je nesmierne dôležité nezabudnúť, a v tomspočíva význam onej potreby vypovedať. „Najhoršie, čo môžežid povedať na niekoho, to je po hebrejsky ,Jimah Shmo‘, ,abyjeho meno bolo vymazané‘. A keď neni hrob a neni pomník, kto−rý nesie jeho meno, a neni ani kde ísť sa pokloniť, tak on je vlast−ne ,vymazaný‘, a to je to najhoršie, čo sa môže človeku stať, židovistať,“ hovorí jeden zo svedkov. Ten, kto je „vymazaný“ je v pod−state zabudnutý. Nepriamo tak dochádzame k záveru, že to naj−horšie, čo sa môže človeku stať, je byť zabudnutý. Miluj blížnehosvojho… je tu preto, aby sme nezabudli.Alena PánikováNekonečný príbehMonológKým nefungujúce inštitúcie bývajú beztvaré, tie fungujúce ma−jú svoju tvár, svoj štýl, svoju vôňu, svoju osobnosť. Pätnásťrokov Nadácie otvorenej spoločnosti znamená tiež pätnásťrokov Aleny Pánikovej a jej spôsobu. Je to štýl pokory, skrom−nosti, žičlivosti, dôslednosti, vnímavosti, výdrže, dôveryhod−nosti a toho, čomu sa zvyklo hovoriť drobná práca. Nie je totakzvaný veľký štýl, nie štýl toho, kto rád dáva vyhlásenia, rádzaujíma postoje, rád sa počúva a je rád videný, ale toho, kto jetu na to, aby dával priestor tým druhým. Ak malej krajine vždyhrozí, že ju pohltí provinčný duch intríg a krčenia nosom nadvšetkými a nad všetkým, tak Nadácia otvorenej spoločnosti to−muto duchu svojím štýlom, ktorý mu za roky svojej existencienebadane vtlačila jej šéfka, na Slovensku vzdoruje.Romantický pohľadVýročia sú príležitosťou obzrieť sa späť a zaspomínať si na uzav−reté časové obdobie, čo je pre takú inštitúciu, ako je Nadáciaotvorenej spoločnosti, nezvyčajné. Obyčajne hľadíme dopredu,snažíme sa predvídať, pomenovať nedostatky a hľadať kreatívnespôsoby, ako naplniť svoje poslanie v ďalšom roku či viacerýcha ak sa obzeráme dozadu, má to veľmi praktický význam – posú−vať sa v riešení problémov. Pracujem v nadácii takmer od samé−ho začiatku a vidím ju ako bohatý a mnohovrstvový príbeh inšti−túcie, ktorá vznikla takmer súčasne so Slovenskou republikou.História oboch sa svojským spôsobom prepletá.
166 MonológAlena Pániková: Nekonečný príbeh167Koniec roka 1992 bol zaujímavý čas na vznik nadácie – zloži−tý, hektický, plný antagonizmov a hľadania. Vtedy sa nám, ktorísme v nadácii pracovali (boli sme v tom čase tri), aj tým, ktorís nami spolupracovali alebo ktorých sme podporovali, zdalo, žeo pár rokov sa aj vďaka našej práci Slovensko jednoducho zaradímedzi štandardne fungujúce demokracie s rozvinutou občianskouspoločnosťou, a tým uzavrieme svoju misiu. Veľmi rýchlo smeprišli na to, že to bol romantický pohľad.Kvalita životaOkruh problémov, ktorým sa nadácia venuje, sa bezprostrednedotýka kvality života každého človeka z pohľadu otvorenej spo−ločnosti. A to je nekonečný príbeh. Znamená to pravidelne vysta−vovať spoločnosť kritickému hodnoteniu z pohľadu dodržiavaniaľudských práv a rovnosti príležitostí, z pohľadu kvality spravo−vania spoločnosti a fungovania zákonov a inštitúcií, ako aj vytvá−rať príležitosti, aby sa mohli jednotlivci aj mimovládne organizá−cie či neformálne skupiny zapájať do zdokonaľovania spoločnosti,v ktorej žijú.Veľký záväzokV novembri 1992 Slovensko dostalo v podobe nadácie OpenSociety Fund Bratislava unikátnu príležitosť zapojiť sa do sietepodobných nadácií na podporu myšlienok otvorenej spoloč−nosti, založenej Georgeom Sorosom. Vznikali postupne od za−loženia Open Society Fund v New Yorku roku 1979, najskôrv krajinách strednej a východnej Európy a bývalého Sovietske−ho zväzu, neskôr sa rozšírili po celom svete. Znamenalo to nie−len výraznú finančnú podporu ľuďom, ktorí mali záujem podie−ľať sa na zmene Slovenska na štandardnú demokraciu, ale ajpomoc zahraničných expertov a dobrovoľníkov vo veľmi širo−kom zábere tém.Aj v tomto období masívnej podpory rozvoja občianskej spo−ločnosti v našom regióne zahraničnými donormi bol tento modelunikátny vo viacerých rovinách. Boli sme nielen na Slovenskuregistrovanou organizáciou, ale okrem prvej riaditeľky RachelTritt, ktorá je Američanka, v nadácii pracovali aj rozhodovaliobčania Slovenska.Hoci sme boli neskúsení, vedeli sme pomenovať, čo nám chý−ba, mali sme predstavu, ako uchopiť zásadné problémy a bolisme od začiatku úprimne presvedčení o tom, že chceme uplatňo−vať priehľadnosť ako zásadný princíp aj vo fungovaní nadácieako inštitúcie, aj pri identifikácii problémov, ktoré treba riešiť,či pri rozhodovaní o použití zverených peňazí. Dodnes pre nászostáva veľkým záväzkom a mementom vedieť vkladať takýmtospôsobom dôveru do ďalších.Nepripravený štátPodobne ako slovenská spoločnosť prešla aj nadácia na Sloven−sku od času svojho založenia zaujímavým vývojom. Pohľad dovýročných správ za pätnásť rokov existencie Nadácie otvorenejspoločnosti a zoznam grantov a programov odkrýva aj zmenyv prístupe a témach. Úsilie o komplexné chápanie meniacej sareality a vytváranie príležitostí pre ľudí, aby mohli spoločnosť,v ktorej žijú, aj aktívne a tvorivo ovplyvňovať, je stále aktuálne.Preložiť to do príbehu nadácie znamená dokumentovať vývoj nakonkrétnych programoch/projektoch z hľadiska obsahu aj pou−žitých prístupov.Začiatok deväťdesiatych rokov by sa dal nazvať obdobím otvá−rania sa svetu, objavovania rôznorodosti, nasávania vedomostía prekonávania deficitu. Spoznávali sme alternatívne riešeniaproblémov od rozvíjania jazykových znalostí cez rozvoj novýchvedných a študijných odborov na univerzitách, podporu malýcha stredných podnikateľov, súčasného umenia a kultúry, rozvojakomunikácie a internetu, podpory knižníc vo všetkých kútochSlovenska, malých vydavateľstiev a pôvodnej slovenskej tvorbya prekladov, zdravotnej osvety, dodávaniu medicínskej technikynemocniciam, školenia, stáže, cestovné štipendiá až po základ−nú orientáciu v ľudských právach. Veľkú pozornosť venovala užvtedy nadácia marginalizovaným skupinám, s dôrazom na prob−lémy Rómov či otváranie témy rodovej rovnosti mužov a žien.V roku 1995 sme otvorili tiež pobočku v Prešove, hlavne s cie−ľom byť bližšie k ľuďom na miestach s najväčšími problémami.