Stiahnuť PDF - OS

94 Slovensko ako otvorená spoločnosťMartin Bútora: Čítanie v Sorosovi95vým presvedčením, ktoré sa doslova ako červená niť tiahne ce−lou jeho tvorbou i jeho verejným účinkovaním. Podľa neho jeľudské chápanie skutočnosti z princípu omylné, všetci konámena základe nedokonalého chápania, a otvorená spoločnosť lepšieumožňuje korigovať naše chyby. Má k dispozícii inštitúcie, kto−ré umožňujú ľuďom vyrovnávať sa s neistotou.Na počiatku svojej dráhy v šesťdesiatych rokoch videl otvo−renú spoločnosť ako „dokonale premenlivú spoločnosť, ktorá stojív protiklade k „dokonalej nemennej organickej spoločnosti“.Premenlivá spoločnosť vtedy preňho znamenala, že „vo všetkýchaspektoch života by mali byť k dispozícii alternatívy: v osobnýchvzťahoch, v názoroch, v myšlienkach, výrobných procesoch,v materiálnom, spoločenskom a ekonomickom usporiadaní atď“.Neskôr sa jeho názory trochu posunuli, začal klásť dôraz nieiba na otvorenosť a možnosť alternatív, ale aj na určitú stabilitu,pretože zrútenie uzatvorenej spoločnosti nemusí splodiť otvore−nú spoločnosť, ale ďalší rozklad: „Náhla zmena a neistota môžupre ňu predstavovať existenciálnu hrozbu,“ píše vo Veku omyl−nosti. Inými slovami, otvorenú spoločnosť ohrozujú nielen dog−matické ideológie a totalitné režimy, ale aj zrútenie spoločnostia nefungujúci štát. Dnes považuje otvorenú spoločnosť za „ro−zumne stabilnú spoločnosť“, ktorá zostáva otvorená inováciáma zlepšeniam. Otvorená spoločnosť tak predstavuje v jeho očiach„takmer rovnovážne podmienky“a balansuje medzi „statickounerovnováhou uzatvorenej spoločnosti“ a „dynamickou nerov−nováhou chaosu a dezorientovanosti“: „Toto trojstranné deleniena statickú nerovnováhu, takmer rovnovážny stav a dynamickúnerovnováhu možno prirovnať k trom stavom vody: zamrznuté−mu, tekutému a plynnému. Uzatvorená spoločnosť je meravá,otvorená spoločnosť je tekutá a revolúcia chaotická.“V posledných rokoch hovoril Soros o tom, že jeho cieľom je„globálna otvorená spoločnosť“. Nemyslí pod ňou globálnu vládu,ale „vládu medzinárodného práva“. V duchu a v mene otvorenejspoločnosti sa angažoval nielen proti starým vládcom bývaléhosovietskeho bloku, ale aj proti tej časti krajne konzervatívnehokrídla americkej Republikánskej strany, ktoré podľa neho prakti−zovalo „politiku strachu“ a predstavovalo hrozbu otvorenej spo−ločnosti – nadmerným rozširovaním výkonnej moci, obmedzo−vaním občianskych slobôd doma a porušovaním ľudských právv zahraničí.V Bubline americkej nadvlády vydanej v roku 2004 kritizo−val prezidenta Busha a jeho spoločníkov za zneužitie americkejsily a odmietol samotný koncept vojny proti teroru. Pokúsil satiež, v rozpore so svojimi zvyklosťami, zasiahnuť do vnútornejpolitiky. To sa netýkalo jeho nadácií – tam naďalej uplatňuje prin−cíp nepodporovať nijakú politickú stranu – išlo o jeho saméhoako jednotlivca. Postavil sa na stranu Bushovho protivníka sená−tora Kerryho, na kampaň v prospech Demokratov v rokoch 2003– 2004 vydal spolu 27 miliónov dolárov, investoval do celoploš−ných dvojstránkových inzerátov, prispel aktivistickým združe−niam mobilizujúcim voličov Demokratickej strany, vydal sa naprednáškové turné po Amerike. Jeho odporcovia mu okrem iné−ho vytýkali privysoké peňažné obnosy poskytované jedinou oso−bou – Soros však pripomínal, že on len vyrovnáva neprimeranýnáskok Republikánov. Pripisovali mu tiež radikalizmus v niekto−rých otázkach životného štýlu za jeho údajnú podporu eutaná−zie, liberalizácie mäkkých drog či volebných práv odsúdenýchzločincov – on však tvrdil, že jeho názory skresľujú a že sa necítibyť nijaký radikál, skôr je súčasťou hlavného prúdu americkejverejnosti. Niektorí konzervatívni televízni a rozhlasoví komen−tárori ho obviňovali z extrémizmu, z protiamerikanizmu, zo zradyamerických hodnôt – Soros však oponoval, že on chce naopaktieto hodnoty uchovať a je to aj politika prezidenta Busha, v dô−sledku ktorej dochádza k erózii týchto hodnôt.Vo svojej kampani proti prezidentovi Bushovi neuspel – tenbol zvolený znovu. O štyri roky neskôr sa situácia zmenila, So−rosov kritický pohľad na Bushovu administratívu si postupneosvojilo viac Američanov, čo sa prejavilo v prezidentských i kon−gresových voľbách v novembri 2008. V tých sa však už GeorgeSoros tak výrazne neangažoval, aj keď podporil Baracka Oba−mu. A s výnimkou tejto epizódy sa priamemu angažovaniu v po−litike vyhýbal: jeho vklad spočíval v niečom inom, v proporcio−nálne rozloženom vstupe do jednotlivých fáz politického procesu.Pritom väčšmi ako na politickom vplyve si George Soros za−kladal na tom, aby sa osvedčil ako filozof, čo je jeho trvaloua neutíchajúcou ambíciou – hoci pravdepodobne najspornejšou.