Stiahnuť PDF - OS

50 Slovensko ako otvorená spoločnosťRobert Žitňanský: Kam nás vietor zavial?51kov vonkajší tlak – konkrétne dramatický pád výmenného kurzukoruny v máji 1999. Až vtedy sa vláda odhodlala k činu a prijalabalík opatrení na stabilizáciu verejných financií.Možno vôbec najväčšia dilema, ktorú vtedy vládna elita mu−sela vyriešiť, sa týkala vlastníckych práv. Totiž, nová vláda (res−pektíve jej najsilnejšia časť, združená v Slovenskej demokratickejkoalícii) mobilizovala voličov aj prísľubom nápravy privatizač−ných škandálov z mečiarovskej éry. Veľmi rýchlo sa však ukáza−lo, že akokoľvek bola tá privatizácia amorálna a škodlivá, pre−behla takmer vždy v súlade s vtedy platnými zákonmi. Ako všakučiniť zadosť silnej spoločenskej objednávke, keď na to neexistu−je žiadny spôsob, ak vláda zároveň chcela rešpektovať princípprávnej istoty a ochrany súkromného vlastníctva? MikulášoviDzurindovi a jeho vláde slúži ku cti, že sa rozhodla ísť cestourešpektovania základných pravidiel spoločnosti (ústavy a záko−nov), akokoľvek to pre ňu bolo nepríjemné a akokoľvek to pri−nieslo vlnu dezilúzie a sklamania veľkej časti jej voličov. Násled−ky spochybnenia takýchto princípov by totiž boli pre spoločnosťdlhodobo nedozerné.Ekonomický vývoj veľmi ovplyvnili aj niektoré ťažko vybo−jované (cez čiastočný alebo úplný odpor ľavicových strán vo vlá−de) rozhodnutia: ozdravenie a privatizácia bánk, citeľné zníže−nie korporátnej dane z príjmu, predaj SPP a podobne.Zázrak v roku 2002V roku 2002 sa stal zázrak – liberálni ekonómovia sa po voľbáchprebudili do reality, o ktorej možno ani nesnívali. Prišla vláda,ktorá mala vôľu presadiť aj ťažké štrukturálne reformy v sektoroch,ktoré sa vyznačovali neporiadkom, plytvaním, zneužívaním, tvor−bou dlhov – teda najmä v sociálnom, daňovom a zdravotnomsystéme. Rovná daň (19 %) z príjmu (spolu s ďalšími opatreniami)spôsobila, že Slovensko začalo byť vnímané ako krajina, ktorámôže byť zaujímavá na investovanie. Podarilo sa tiež presadiťdôchodkovú reformu, spočívajúcu v zavedení súkromných dô−chodkových účtov pre tých, ktorí si chcú časť odvodov odkladať.Nový Zákonník práce oslobodil zmluvné pravidlá medzi zamest−nancami a zamestnávateľmi od množstva regulácií, čím motivo−val zamestnávateľov vytvárať viac pracovných miest. Prišli veľ−kí investori a Slovensko tak po rokoch zaostávania zažilo veľmisilnú a viac ako vítanú vlnu prílevu kapitálu, ktorého má samonedostatok a ktorým dlho tak plytvalo.Nie všetky reformy sa podarilo dotiahnuť, nie všetky boli bezchýb. Ale je nesporným faktom, že počas druhej Dzurindovejvlády sa zo Slovenska stal „ekonomický tiger“ a ekonomickýdiskurz sa začal od veľkých, „základných“ tém čoraz viac zame−riavať na detaily, týkajúce sa ďalších, „nadstavbových“ reform−ných krokov na zvýšenie budúcej konkurenčnej schopnosti eko−nomiky cez kvalitnejšie vzdelanie, podporu vedy a výskumu,moderný sociálny systém, zdravé verejné financie a ďalší poklesprerozdeľovania.Bol to pekný sen. Taký pekný, že ekonómovia (a aj politici,ktorí v tom období prejavovali najviac ekonomického mysleniači zdravého rozumu v našich dejinách) tak trochu zabudli, že môžeprísť aj prebudenie. A ono prišlo.Veľký návratNástup Ficovej vlády v roku 2006 znamenal z hľadiska ekono−mického vývoja najmä spojenie všetkých protireformných prú−dov, ktoré kedy v slovenskej politike boli. Dominantný Smer jereinkarnáciou postkomunistickej ľavice s časťou mečiarovskýchzbohatlíkov. Ďalšie dve strany – HZDS a SNS – tvorili v spomína−ných 90. rokoch kostru štátnej moci a ich prístup k hospodárskejpolitike sa vo svojom inštinktívnom príklone k etatizmu nijakonezmenil. Existencia takejto vlády má výsledky, ktoré vidno a cítiťhneď – napríklad návrat ekonomického diskurzu prinajmenšomo desať, v niektorých prípadoch však určite aj o pätnásť rokovnaspäť. Opäť treba diskutovať o tom, prečo je súkromné vlastníc−tvo z definície efektívnejšie ako štátne, prečo je regulácia cienškodlivá, prečo rigidnejší zákonník práce prácu ľuďom nezaistí,ale ich o ňu naopak oberie.A už sa ukazujú (a budú sa čoraz viac) aj dlhodobé následkyneustáleho zneisťovania veľkých investorov, direktívne zásahydo tvorby cien, neustále vytváranie „nepriateľov“ a „boj“ s nimi„v mene ľudu“. Okrem toho tiež stagnujú akékoľvek ďalšie refor−