Stiahnuť PDF - OS

90 Slovensko ako otvorená spoločnosťMartin Bútora: Čítanie v Sorosovi91hovorí: „Naučil ma, že vo vrcholnom vzopätí revolúcie je možnéprakticky čokoľvek. Prvý človek, ktorý vojde do kancelárie ria−diteľa fabriky, môže fabriku prevziať; ďalší človek už nájde ko−hosi na jej čele. Vyzbrojený týmto poznaním, bol som odhodla−ný byť tým prvým.“ George Soros, ktorého hlavným „pracovnýmnástrojom“ bola vtedy postupne sa rozrastajúca sieť nadácií, maljedinečné predpoklady, aby uspel: „Mal som politické pre−svedčenie, finančné prostriedky a chápal som dôležitosť chvíle.“Tak dokázal so svojimi spolupracovníkmi založiť nadácie v Es−tónsku, Litve a Ukrajine ešte predtým, kým sa tieto krajiny osamo−statnili. Tak sa mu podarilo založiť Stredoeurópsku univerzituako liaheň mozgov, centrum intelektuálnych zdrojov pre refor−my. Tak mohol spustiť viacero iniciatív, vydarených i menej úspeš−ných; ročný rozpočet z pôvodných 3 miliónov dolárov investo−vaných v Maďarsku stúpol na 300 miliónov dolárov. Vo viacerýchštátoch, vrátane Ruskej federácie, spolupracoval vtedy so štátnousprávou, s univerzitami, akadémiami vied, výskumnými stredis−kami i mimovládnymi kruhmi.Púšťal sa aj do projektov a tém, o ktoré vtedy nikto nedbal,a kde bola pomoc osobitne žiaduca. Takou bola jeho podporareformy sovietskej a ruskej vedy, v ktorej videl veľký potenciál,na čo venoval 100 miliónov dolárov. Vážil si prácu kvalitnýchodborníkov. Bolo to v čase, keď Rusko prechádzalo obdobímhyperinflácie a 500 dolárov – čo bola hodnota grantu pre každé−ho z asi 30 tisíc podporených vedcov – bola vtedy veľká suma,dalo sa z nej vyžiť niekoľko mesiacov. Medzinárodná vedeckánadácia, ktorú založil, chcela zachrániť „výkvet prírodných vied“;poskytovala núdzové granty vedcom, ktorých vyberali podľajednoduchého kritéria – tri citácie v medzinárodnej uznávanomčasopise. To stálo necelých 20 miliónov, zvyšok peňazí šiel navýskumné projekty vybrané zborom kolegov, v ktorom pôsobilišpičkoví vedci z celého sveta. V rámci programu sa tiež usilova−li poskytovať vedecké časopisy a sprístupňovať internet rozma−nitým užívateľom, od škôl, univerzít a knižníc až po nemocnicea médiá. Napriek tomu jeho program napadla ruská kontraroz−viedka a kritizovali ho i v ruskom parlamente. Soros však hrdododáva, že vedecká obec povstala na jeho obranu a to, čo sa za−čalo ako útok, skončilo sa triumfom nadácie: vedci program„hlučne bránili, Duma napokon odhlasovala poďakovanie“.Averzia vo vtedajšom ruskom parlamente nebola v tejto častisveta ojedinelým úkazom. V roku 1997 George Soros zatvorilsvoju nadáciu v Bielorusku, kde Lukašenkova vláda pokračovalav ťažení proti nezávislým domácim i zahraničným mimovládnymorganizáciám. V roku 2004 sa jeho nadácia ocitla v ťažkostiachv Uzbekistane, problémy mal aj v Kazachstane, Tadžikistaneči Turkménsku. (Neskôr sa situácia čiastočne zlepšila a niektoréiniciatívy v strednej Ázii pokračujú.) Je známe, že Sorosa nemáveľmi v láske ani súčasné vedenie Ruska, kde ho okrem inéhoobvinili z financovania „farebných revolúcií“ v Ukrajine a v Gru−zínsku. Naposledy tak urobil minister zahraničných vecí SergejLavrov v septembri 2008 priamo na pôde OSN. Soros síce nepo−pieral svoju pomoc demokratickým politickým silám v obochkrajinách, tvrdil však, že jeho rola je nadhodnotená.Neukončené záležitostiOsobné dozrievanie pre Georgea Sorosa neznamenalo iba obdivk otcovi, ale aj pochopenie a vyrovnávanie sa s tým, s akou vý−zbrojou vstupuje do života. V tomto zmysle si niesol rodinné de−dičstvo, ktoré malo príznaky toho, čo psychoterapeuti označujúako „neukončenú záležitosť“ – nedostatočne vyjavené či vyjadre−né negatívne pocity alebo zážitky, ktoré nepriaznivo ovplyvňujúpsychiku človeka. V zrelom veku 65 rokov dokázal o tom hovoriťs odstupom, nadhľadom i s porozumením, aké nebýva bežné.Obaja rodičia boli rozdielne povahy a preňho hrala význam−nú rolu aj matka, od ktorej, ako hovorí, sa naučil introspekcii, poktorej zdedil „svoju analytickú povahu“ a s ktorou ho spájal „zá−ujem o záhady bytia“. No popritom si od mamy odniesol aj zvý−šenú sebakritickosť, niektoré „mindráky“, sklony k porazenectvu,s ktorými musel bojovať. Mal vyše päťdesiat, keď „prechádzalobdobím vnútorných búrok“ a chtiac−nechtiac sa vrátil k matki−ným vnútorným konfliktom.V tom čase, ako spomínal v knihe z roku 1995, sa musel vy−rovnávať s pracovnou krízou v podnikaní vo fonde Quantum, kto−