84 RozhovorGeorge Soros: Potrebujeme nový motor85Okrem toho sa intenzívne sústreďujeme na vzdelanie Rómov.Ide nám predošetkým o aktivity smerujúce proti segregácii, a v nie−ktorých krajinách – v Bulharsku a Maďarsku – sa nám podarilodosiahnuť významné legislatívne zmeny. Rozšírili sme antisegre−gačnú koalíciu a spolu so Svetovou bankou sme založili Róm−sky vzdelávací fond.Našou najvýznamnejšou snahou a naším najväčším úspechomje však posilňovanie možností samotných rómskych spoločen−stiev tak, aby samy mohli hájiť svoje práva a ciele. Najsľubnejšiezo všetkého sa mi zdá to, že už vznikla nová, možno prvá gene−rácia rómskych aktivistov.Čím to je, že ste si práve vy, jeden z najvačších aktérov sveto−vých trhov, zachovali taký odstup k trhovému fundamentalizmu?Pomohla vám k tomu vaša popperovská filozofická práca?Myslím, že ma od toho uchránil pojem, ktorý s touto filozo−fiou svojím spôsobom súvisí: to, čomu hovorím reflexivita – po−mocou tohoto princípu sa dívam aj na trhy. To, že trhy sú flexi−bilné, ako je už dnes, očividné, platí, ale len do istej miery.Neviditeľná ruka trhu totiž nie je neomylná, nie vždy.Čo ju zvedie k tomu, aby sa pomýlila?Strata obozretnosti. Za normálnych okolností hľadia trhy narealitu s miernym podozrením. Ale občas sa stane, že nálady tr−hov sa šíria po špirále bez sebakontroly, mohutnejú až do seba−deštrukčnej sily – vtedy nastávajú bubliny. A to je to, čo sa staloteraz. Súčasná kríza ekonomiky pochádza z jej vlastných zdro−jov. Vyvolali ju samotné trhy, keď využívali vlastnú hnaciu siluúverov. A prehnali to.Čo to znamená, že trhy sebadeštrukčne mohutneli?Vždy sa snažím vysvetľovať finančné trhy pomocou alterna−tívnej paradigmy, ktorá sa od tej súčasnej v niečom líši. Po prvé,finančné trhy nereflektujú dostatočne situáciu; poskytujú obraz,ktorý je takým či onakým sposobom posunutý. Po druhé, zdefor−mované pohľady účastníkov trhu, vyjadrené v trhových cenách,ovplyňujú za určitých okolností takzvané fundamenty, ktoré bymali trhové ceny reflektovať. Tým, čomu hovorím reflexivita, jepráve toto dvojcestné zacyklené spojenie medzi trhom, cenami apodcenenou realitou volám reflexivita.Dá sa také zacyklenie zastaviť? Ako možno vôbec takú situá−ciu zvládnuť?Najprv by sme sa mali vysporiadať s problémom hypoték, znížiťobjem tých nesplácaných, rekapitalizovať banky a potom praco−vať na lepšom svetovom poriadku – napríklad spoločne čeliť prob−lémom ako je globálne otepľovanie.A môže sa takýmto odporúčaním riadiť bežný človek, vystave−ný kríze?Pozrite, za posledných dvadsaťpäť rokov bola motorom sveto−vej ekonomiky spotreba Američanov. Tí však konzumovali viac
86 RozhovorGeorge Soros: Potrebujeme nový motor87než sami produkovali alebo čo sami našetrili. Motor americkejspotreby sa zastavil – v dôsledku tejto krízy. Potrebujeme dnesnový. Boj s globálnym otepľovaním by mohol byť jedným zo zdro−jov budúceho rastu. To bude nepochybne vyžadovať veľké in−vestície, ale ak budú správne vložené, možu naštartovať svetovúekonomiku.Ako sa dívate na paralely s Veľkou depresiou z tridsiatych ro−kov?Dnešný finančný systém je veľmi krehký a dúfajme, že sa ne−zrúti. To sa sice finančnému stáva len veľmi zriedkavo, ale stalosa to práve v roku 1930. Od tých čias sme čelili viacerým finanč−ným krízam, ale vždy sme ich boli schopní zvládnuť. Lenže tátoje od roku 1930 najväčšia.Budú raz historici interpretovať finančnú krízu len ako dôsle−dok nezodpovednosti a chamtivosti finančníkov, alebo ju budúvidieť skôr ako viac či menej nevyhnutný dôsledok toho, že exis−tujúce finančné mechanizmy už neboli schopné zvládať transfor−máciu vyvolanú globalizáciou a nástupom informačných tech−nológií?Zrekapitulujme si, ako sa kríza vyvíjala za posledných osem−náť mesiacov. Bezprostredným spúšťačom bola hypotekárna bub−lina, presnejšie výbuch na trhu s podradnými hypotékami. Čímdlhšie trval rast cien nehnuteľností na úrovni dvojciferných čí−sel, tým laxnejší bol prístup k overovaniu schopnosti ľudí splá−cať hypotéky. Zašlo to tak ďaleko, že ľudia si mohli požičať 100percent sumy na kúpenie domu za nadhodnotenú cenu bez toho,aby sami zložili akúkoľvek čiastku. Podľa všetkého sa peniazepožičiavali aj nezamestnaným, ľuďom bez príjmu. Nikto od nichnechcel záruky ani potvrdenia o príjme. Tento exces sa stal vidi−teľným potom, čo ceny domov vyleteli prudko nahor v roku 2006a firmy, ktoré poskytovali podradné hypotéky, začali niekedyv marci 2007 krachovať. Rozmery krízy začali tieto krachy do−sahovať v auguste 2007.Prečo príslušné dozorné mechanizmy stále nereagovali?Federálny rezervný systém a ďalšie finančné inštitúcie verili,že podradné hypotéky sú len izolovaný fenomén, ktorý síce spô−sobí straty, ale len okolo 100 miliárd dolárov. Namiesto toho sakríza začala šíriť s prekvapujúcou rýchlosťou do ďalších oblastítrhu. Niektoré veľmi vplyvné hedge fondy skolabovali a niekto−ré finančné inštitúcie, ktoré fungovali len pod ľahkým dozorom,vyhlásili bankrot. A potom sa stalo čosi nepredstaviteľné: finančnýsystém behom asi jedného týždňa zamrzol. V stave, keď finanč−ný systém dostal infarkt, sa urobili pre jeho resustitáciu krokybalansujúce na hranici morálneho hazardu.Ale bola nejaká iná možnosť?V USA napumpoval Fed do finančného systému jeden bilióndolárov v priebehu niekoľkých týždňov a aby toho nebolo dosť,americké aj európske vlády opreteky vyhlasovali, že žiadnu vý−znamnú finančnú inštitúciu nenechajú padnúť. Ide o to, že zá−chranou finančných inštitúcií sa posilňuje možnosť, že v budúc−nosti sa budú správať rovnako nezodpovedne – a vláda do nich ajtak nalievala stále väčšie sumy peňazí. To je problém.Pravdepodobne ani jeden prezident Spojených štátov nena−stupoval do svojho úradu s takými ťažkými úlohami a pritomsprevádzaný takou obrovskou nádejou, ako Barack Obama. Ne−máte z toho strach?Tu vám najskôr musím povedať: som šťastný, že Američaniasa vyslovili za zmenu! Je isté, že v týchto ťažkých časoch budúchcieť vidieť silného a rozhodného lídra. Barack Obama budenepochybne stáť pred obrovskými výzvami. Je to inteligentný,premýšľajúci líder a ja si myslím, že sa bude zo všetkých síl sna−žiť pohnúť veci správnym smerom. A dúfam, že uspeje.George Soros, vlastným menom Schwartz (1930) je finančník a fi−lantrop. Žije v New Yorku. Venuje sa rozsiahlym projektom na pod−poru občianskej spoločnosti, vzdelávania a ľudských práv. Je prezi−dentom Soros Management Fund v New Yorku a hlavným finančnýmporadcom fondu Quantum, jedného z najúspešnejších investičnýchfondov na svete. Keď mal sedemnásť, emigroval z Budapešti do Veľ−kej Británie a roku 1952 odišiel do Spojených štátov. Od roku 1979,keď založil prvú nadáciu – Open Society Fund, pôsobí ako význam−ný filantrop. Napísal sedem kníh, v slovenskom preklade vyšli: Bub−lina americkej nadvlády, Otvorená spoločnosť, Soros o Sorosovi,O globalizácii, Kríza globálneho kapitalizmu a Vek omylnosti (Dô−sledny vojny proti terorizmu). Po roku 1990 uvažoval o tom, žev Bratislave založí Stredoeurópsku univerzitu, ale pre odpor častislovenských politikov od tohto zámeru upustil, a tak Stredoeuróp−ska univerzita vznikla v Budapešti.
Change language