69Martin PorubjakMy našu kultúru zachránime proti vám!V júni 1996 som publikoval v programovom zborníku Medziná−rodného festivalu súčasnej európskej drámy Bonner Biennale ’96stať o momentálnej situácii slovenského divadla, ktorú som na−priek vtedajším pomerom zakončil pomerne optimisticky: „Fakt,že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zrušilo finančnúpodporu divadlu Stoka, ktoré si získalo uznanie na mnohýchmedzinárodných festivaloch (a bolo pozvané aj na tento ročníkBonner Biennale ’96) dokazuje, že súčasná politická moc na Slo−vensku používa namiesto ideologickej cenzúry ekonomické ná−tlakové páky, aby umlčala kritické alternatívne divadelné súbory.Po rokoch komunistického panstva sme svedkami originálnej slo−venskej varianty „thatcherizmu“. Anglické divadlo však napriekvšetkému Maggie Thatcherovú prežilo a ja som presvedčený, žerovnako aj slovenské divadlo prežije súčasnú slovenskú vládu.“To som ešte netušil, čo ma čaká po návrate z Bonnu doma.Tŕň v oku„Do Činohry Slovenského národného divadla nechodím, lebo matam nemajú radi,“ povedal v tom čase v Slovenskej televízii Vla−dimír Mečiar, premiér a predseda vládnej strany HZDS. Konkrét−ne svoj výrok síce neodôvodnil, ale zrejme vychádzal z faktu, ževiacerí významní herci tohto súboru vystúpili na verejných opo−zičných zhromaždeniach.Činohra SND bola už od roku 1992 tŕňom v oku pre médiá,ktoré boli naklonené vtedajšej vládnej koalícii. Denník Sloven−
70 Slovensko ako otvorená spoločnosťMartin Porubjak: My našu kultúru zachránime proti vám!71ská republika a Literárny týždenník útočili najmä na dramatur−giu; repertoár divadla napádali ako kozmopolitný, neslovenský,úpadkový, negativistický atď.Argumentácia aj slovník týchto útokov boli v podstate ideo−logické, pripomínali slovník propagandy z päťdesiatych rokova z obdobia tzv. „normalizácie“ po okupácii 1968, iba slovo „so−cialistický“ nahrádzali slovom „národný“. A hoci z tridsiatichhier, ktoré sme mali v tom čase na repertoári Činohry SND, bolacelá tretina od slovenských autorov, neboli to zrejme tí „správ−ni“ slovenskí autori. Taký Ladislav Mňačko bol doslova označe−ný za „neslovenského autora“, zrejme iba preto, že roky 1963 –1968 a 1968 – 1989 strávil v exile. Taká argumentácia pripomí−nala Tretiu ríšu, v ktorej emigrantov ako Thomasa Manna či Ber−tolta Brechta takisto nepovažovali za nemeckých autorov.Otvorené fórumV takejto atmosfére bolo len otázkou času, kedy sa vládna mocpokúsi spacifikovať nepohodlné divadlo. Prvého januára 1996 vy−dáva minister kultúry Ivan Hudec novú Zriaďovaciu listinu SND,podľa ktorej má byť činoherný súbor rozdelený na dve časti a ge−nerálnemu riaditeľovi Dušanovi Jamrichovi je odobratá právomocmenovať umeleckých šéfov jednotlivých súborov (opery, baletu,činohry), hoci mu takéto právo vyplývalo zo zákona. Dušan Jamrichprotestuje, protestujú aj umeleckí šéfovia troch súborov, aj umel−ci. Zbytočne. V júli 1996 počas divadelných prázdnin odvolá mi−nister Hudec režiséra a šéfa činohry Petra Mikulíka a vymenujena jeho miesto „prispôsobivého“ herca Ľubomíra Pauloviča.Súbor mu vyslovuje jednohlasne nedôveru a v septembri nazačiatku novej sezóny Ľubomír Paulovič abdikuje. Generálnyriaditeľ Jamrich, ktorý zverejňuje konflikt medzi SND a minister−stvom kultúry na búrlivej tlačovej konferencii 3. septembra, jevzápätí po fenomenálnom úspechu Činohry SND na zájazdev Prahe odvolaný 1. októbra.Druhého októbra na verejnom mítingu občanov na NámestíSNP v Bratislave, kde sa zišlo vyše desaťtisíc občanov, vyhlasu−jú herci Činohry SND štrajk. O dva dni minister kultúry uvádzaZriaďovaciu listinu SND do pôvodného stavu, Peter Mikulík savracia na post umeleckého šéfa činohry. Dušan Jamrich sa všakdo funkcie nevracia, za nového generálneho riaditeľa SND vy−menuje minister Hudec operného režiséra Miroslava Fischera,muža, ktorý v posledných voľbách figuroval na kandidátke Me−čiarovho HZDS. Činoherný súbor zotrváva v štrajkovej pohoto−vosti a žiada návrat Dušana Jamricha, šéf Opery SND Juraj Hru−bant na protest odstupuje z funkcie.Medzi odvolaním a návratom Petra Mikulíka do čela činohrysa však udeje ešte čosi vážnejšie. Piateho septembra vzniká v klu−be Charlie’s v Bratislave Otvorené fórum Zachráňme kultúru;predsedom petičného výboru sa stáva Ladislav Chudík. Jeho ini−ciátormi nie sú iba divadelníci, ale aj filmári, spisovatelia, vý−tvarníci, pracovníci múzeí a galérií, vedci, vysokoškolskí učite−lia, študenti. Fórum formuluje petíciu proti súčasnej autoritatívnejpolitike ministerstva kultúry, žiada zastaviť chaotickú transfor−máciu kultúry a odvolať ministra Hudeca.Konfederácia odborových zväzov Slovenska jednoznačne pod−porí požiadavky Fóra. A 2.októbra príde na verejnú demonštrá−ciu na Námestie SNP vyše desaťtisíc ľudí – je to najväčšie zhro−maždenie občanov v Bratislave od novembra 1989. PremiérMečiar označí protagonistov Fóra, najvýznamnejšie osobnostislovenskej kultúry, za treťotriednych umelcov. A vysoký úrad−ník ministerstva kultúry Milan Ferko na ich adresu v klube Char−lie’s zlostne vykríkne: „My našu kultúru zachránime proti vám!“Vytvára sa široký front protestujúcich umelcov a akademickejinteligencie, opierajúci sa o solidaritu odborových zväzov. Frontproti všeobecnej centralizácii moci, akú poznáme z režimu spredroka 1989.Solidaritu s kultúrnou obcou na Slovensku vyjadrili mnohédivadlá v Českej republike na čele s pražským Národným divad−lom. Podporu nám vyslovili krajania združení v Slovenskom klu−be vo Švajčiarsku. Na mítingu na Námestí SNP vystúpili akade−mickí hodnostári, lekári, ochranári, odborári, ľudia z tretiehosektora i zástupcovia národnostných menšín. Solidaritu vyjadrili predstaviteľ katolíckej cirkvi Ján Sucháň. Písomne sa solidari−zovalo s umelcami SND Kráľovské národné divadlo v Londýnea osobne prišiel vzdať hold umeniu i občianskej statočnosti di−vadelníkov umelecký šéf pražského Divadla Na zábradlí Petr
Change language