Stiahnuť PDF - OS

58 Slovensko ako otvorená spoločnosťJarmila Filadelfiová: Ženy a muži59dôležitú; keď je už Slovensko členským štátom EÚ nie sú užnaporúdzi také účinné sankcie za neplnenie záväzkov 3 .Napriek „premárnenej šanci“ na výraznejšie „politické uzna−nie“ problematiky faktom zostáva, že bez požiadaviek zvonkuby bolo jej inštitucionálne, legislatívne i programové pokrytieurčite ešte slabšie ako dnes 4 . A tiež bez úsilia mimovládnychorganizácií – pri presadzovaní ľudských práv žien a ich inštitucio−nalizácie zohrali na Slovensku najvýznamnejšiu úlohu práve tie 5 .3Viac pozri napr. Filadelfiová, J. – Bútorová, Z.: Ženy a ženské mimovládne or−ganizácie na Slovensku (Heinrich Boll Stiftung 2006, dostupné na www.aspekt.skalebo http://www.ivo.sk/buxus/docs/vyskum/subor/Sprava_HBS_SK.pdf).4V súčasnosti problematika na úrovni výkonnej moci kompetenčne spadá pri−márne pod Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (Odbor rodovejrovnosti a rovnosti príležitostí), časť zodpovednosti má Úrad podpredsedu vládypre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Ažv tomto roku sa vytvorila Rada vlády pre rodovú rovnosť ako koordinačný,poradný a iniciatívny orgán vlády pre problematiku rodovej rovnosti – akobude fungovať ukáže až budúcnosť. Na pôde NR SR pôsobí Výbor NR SR preľudské práva, národnosti a postavenie žien. Úrad Verejného ochrancu práv sana rodové problémy nešpecializuje, novovytvorené Slovenské národné stre−disko pre ľudské práva tiež nemá zatiaľ špecializovaný odbor pre ľudské právažien. Čo sa týka legislatívy, SR ratifikovala všetky dokumenty OSN či RadyEurópy relevantné k rodovej rovnosti (najvýznamnejší je Dohovor OSN o od−stránení všetkých formách diskriminácie žien, 1979) už pri svojom vzniku.Univerzálne ustanovenia o ľudských právach obsahuje Ústava SR z roku 1993– zaručuje rovnaké práva a slobody všetkým občanom bez ohľadu na pohla−vie, vek či iné charakteristiky. Povinné smernice EÚ týkajúce sa rodovej rov−nosti sa väčšinou zanášali do existujúcich zákonných noriem (týkali sa zväčšazamestnania a rodiny − rovnosti nárokov na dávky, pracovné voľno a podobne).Samostatná zákonná norma bola prijatá na úpravu rovnakého zaobchádzania(Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiacha o ochrane pred diskrimináciou) – bolo to až v roku 2004 a po veľkých poli−tických zápasoch a po výraznom tlaku mimovládneho sektora a EÚ. Strate−gické ciele pre oblasť rodovej rovnosti stále vymedzujú dokumenty staršiehodáta: Národný akčný plán pre ženy v SR schválený v roku 1997 a Koncepciarovnosti príležitostí žien a mužov SR z roku 2001.5O úlohe MVO pozri napr. Cviková, J. – Juráňová, J. (ed.): Hlasy žien. Aspekt,Bratislava 2002; Na ceste do Európskej únie: Sprievodkyňa nie len pre ženy.Aspekt, Bratislava 2002; Bútorová, Z. – Filadelfiová, J. – Marošiová, L.: Žen−ské mimovládne organizácie: trendy, problémy, výzvy. In: Majchrák, J. – Stre−čanský, B. – Bútora, M. (ed.): Keď ľahostajnosť nie je odpoveď. Príbeh občian−skeho združovania na Slovensku po páde komunizmu. IVO Bratislava 2004;Bútorová, Z. – Filadelfiová, J. (ed.): Násilie páchané na ženách ako problémverejnej politiky. IVO Bratislava 2005.Úplne prvý AspektPríbeh utvárania ženského mimovládneho sektora po roku 1989bol rôznorodý a postupný. Popri štrukturálnej transformácii bý−valého monopolného Slovenského zväzu žien – jedinej strešnejorganizácii pre združovanie žien za socializmu – začali v priebe−hu deväťdesiatych rokov vznikať nové, nezávislé ženské MVO.Išlo o veľmi heterogénnu skupinu organizácií – s rôznym zame−raním a rôznou úrovňou povedomia o ľudských právach a seba−uvedomenia žien.Vznikli združenia, ktoré svoje aktivity smerovali mimo žen−skej agendy (na dobročinnosť, pomoc deťom v núdzi a pod.) čina záujmovú činnosť žien, vytvorili sa organizácie s cieľom po−máhať ženám v ťažkých životných situáciách, ale sformovala saaj skupina organizácií, ktoré charakterizuje vzdelávacie a eman−cipačné úsilie smerujúce k obhajobe ľudských práv žien a posil−ňovaniu ich pozície v spoločnosti.Z hľadiska povedomia o ľudských právach žien a ich podpo−ry, ktoré sú integrálnou súčasťou presadzovania hodnôt otvore−nej spoločnosti, sa v procese kreovania ženského mimovládne−ho sektora dá vyčleniť niekoľko etáp. Prvou je etapa „počiatočnéhoformovania“, ktorá sa viaže na začiatok deväťdesiatych rokov.V tomto období bola intenzita zakladania nových ženskýchMVO nižšia, zároveň sa väčšina z nich nevyznačovala výraznej−ším povedomím o ľudských právach žien a nepokúšali sa o vý−znamnejšie verejné aktivity smerujúce k redefinícii postaveniažien v spoločnosti. V dôsledku rozširujúcich sa kontaktov domá−cich aktivistiek so západnou kultúrou a predstaviteľkami femi−nistického hnutia začali ale zároveň už v tomto období vznikaťaj také MVO, ktoré za svoju primárnu úlohu považujú ochranuľudských práv žien, zlepšenie ich postavenia v spoločnosti a po−silnenie roly žien v politickom a ekonomickom živote, pričomzdôrazňujú potrebu zmeny tradičných rodových stereotypov.Najprv to bola iba jediná organizácia – Záujmové združeniežien Aspekt, ktorá sa otvorene prihlásila k feminizmu a explicitneodmietla tradičný koncept ženy redukujúci jej poslanie na opat−rovateľku domáceho krbu. Postupne sa k tejto pozícii pridal Klubfeministických filozofiek, Aliancia žien Slovenska či Pro Familia.