152 AnketaKusisko užitočnej práce153moch, boli nadšení, otvorení všetkému, čo bolo treba urobiť. Sompresvedčená, že to nebolo márne a že v tomto procese vyrástlomnoho nových nádejných a schopných ľudí. Som rada, že som ajja mohla pomáhať.JÁN PIŠÚTDlhá cesta1. Priznávam sa, že vznik nadácie pred pätnástimi rokmi somnevnímal ako nejakú zásadnú zmenu, ale skôr ako prirodzenépokračovanie predchádzajúceho vývoja. Spomínam si na aktivi−ty Charty 77, ktoré začali ešte pred novembrom 1989 a po ňompokračovali viacerými akciami – jednou z nich bolo udeľovaniezahraničných cestovných štipendií Georga Sorosa. Organizova−la to pani Zuzana Szatmáry a pomáhali jej členovia komisií, kto−ré udelenie štipendií odporúčali. Podobne ako kolegovia som sinosieval domov balíky žiadostí a potom prinášal odporúčania naStaromestskú na prízemie.O niekoľko poschodí vyššie sa stretávali správne rady nadá−cie Open Society Fund na udeľovanie prostriedkov na projekty.Sotva sa dá zabudnúť na Rachel, ktorá tomu vtedy šéfovala a najej čarovnú slovenčinu.Napíšem tu trocha viac o dvoch väčších projektoch, ktoré sommal možnosť sledovať zblízka. Prvým bola Stredoeurópska uni−verzita. Skoro po Novembri sa objavili informácie o tom, že pánGeorge Soros zamýšľa zriadiť Stredoeurópsku univerzitu v nie−ktorej alebo v niektorých krajinách strednej Európy. Slúžil somvtedy ako prvý námestník ministra školstva profesora LadislavaKováča. Laco prišiel s ideou, že by sme sa mali pokúsiť mať ajna Slovensku aspoň pobočku Stredoeurópskej univerzity (ďalejCEU). Podmienky neboli celkom ideálne, záujemca mal najprvzabezpečiť prísľub budovy a potom sa uchádzať o zriadenie po−bočky CEU. Na to všetko ale boli potrební ľudia.Ako inštitúcia, ktorá mala pripraviť pôdu pre CEU bola zria−dená Academia Istropolitana (AI). Jej riaditeľkou a „spiritusagens“ sa stala Alenka Brunovská. Nálady v spoločnosti neboliveľmi priaznivé, spolu s nacionalizmom sa objavovali antisemit−ské výroky aj u oficiálnych osobností.Odporúčanie o tom, kde budú pobočky CEU pripravila v roku1992 malá pracovná skupina menovaná Georgeom Sorosom. Jejčlenmi boli Ladislav Čerych, vtedy riaditeľ inštitútu OECD prevzdelávanie v Paríži, sociológ profesor Jiří Musil z Prahy a pro−fesor William Herbert Newton−Smith z Veľkej Británie. Komi−sia sa stretla v budove pri kostole klarisiek v Bratislave a v jejodporúčaniach sa objavil návrh na zriadenie CEU v Budapešti,pobočky v Poľsku a prísľub podpory niektorých projektov Aca−demie Istropolitany v Bratislave. Oficiálna pobočka CEU v Bra−tislave teda nevznikla.V období mečiarizmu, za ministerky školstva nominovanejSNS, bola Alenka Brunovská odvolaná z vedenia AI. Veľmi rých−lo založila novú inštitúciu Academia Istropolitana Nova (AIN)ako občianske združenie a po čase získala priestory v Sv. Jure,v ktorom AIN podnes pôsobí. Na novú inštitúciu bolo ale trebanové prostriedky. O ich pridelení rozhodol pán George Soros nastretnutí v Prešove. Najprv si nechal vysvetliť problém, potomsa spýtal: „Does she fight?“ a potom prostriedky pridelil.Projekt pobočky CEU v Bratislave, aj keď neuspel v zamýšľa−nom rozsahu, mal vynikajúce bočné produkty. Na Academii Istro−politane Nove vznikol po čase veľmi uznávaný kurz aplikovanejekonómie, na ktorom prednášali americkí učitelia. Kontakty s ame−rickými ekonómami z Univerzity v Pittsburgu (Kevin Sontheim−mer a ďalší) bol aj jednou z podstatných ingrediencií, ktoré využilprofesor Pavol Brunovský pri koncipovaní a založení mimoriad−ne úspešného študijného odboru Ekonomická a finančná mate−matika na Fakulte matematiky a fyziky Univerzity Komenského.Druhou vzdelávacou inštitúciou, ktorú George Soros podpo−ril v jej začiatkoch bola Trnavská univerzita.IVETA RADIČOVÁsociologička, politička, členka Rady starších N<strong>OS</strong>−<strong>OS</strong>F1. Nadácia otvorenej spoločnosti sa mi bude navždy spájaťs oživovaním cielených, zdôrazňujem, účinne cielených aktivítmobilizujúcich potenciál občianskych aktivít na Slovensku. Za−čiatkom deväťdesiatych rokov sme sa potrebovali nielen vyma−niť z prednovembrovej letargie a na druhej strane stráviť pono−vembrové nadšenie plynúce z revolučného vzopätia občanovv novembri 89, ale aj čeliť novým problémom a výzvam, ktoré
154 Anketa155sloboda so sebou priniesla. Práve v oblasti občianskeho uvedo−movania sa nám N<strong>OS</strong> poskytla neoceniteľnú pomoc. Nastavilaštandardy, ktoré priaznivo ovplyvnili ďalšie občianske aktivitya v konečnom dôsledku prispela k tomu, že Slovensko je dnesv zahraničí vnímané nielen ako krajina, v ktorej sa podarilo na−štartovať ekonomické reformy, ale aj ako krajina, v ktorej sú ob−čianske aktivity neustále na vzostupe.2. Som presvedčená, že sme ako spoločnosť o hodný kus ďa−lej, než sme boli pred tými pätnástimi rokmi. Občianska spoloč−nosť na Slovensku je vitálna, dokazujú to úspešne rozbehnutéa zvládnuté programy na podporu znevýhodnených, ale aj oso−bitne talentovaných mladých ľudí. Ja si vysoko cením pokrok,ktorý sme spoločne dosiahli v oblasti pomoci deťom, či už ideo deti zo sociálne slabo zabezpečeného prostredia, alebo o detiz detských domovov.3. Bola a je pre mňa partnerom, cez ktorého sme mohli skra−covať čas potrebný na štandardizovanie postupov a obsahov na−šej práce, v mojom prípade venovanej predovšetkým deťom. Po−mohla nám zorientovať sa v problematike občianskych aktivíts presahom za hranice Slovenska. Vzácni ľudia pracujúci v nejto robili promptne a s obdivuhodnou znalosťou špecifík našejsituácie. Znamenala a znamená pre mňa desiatky stretnutí s po−zoruhodnými ľuďmi a príťažlivými aktivitami, za ktorými nespo−chybniteľne vidno kusisko užitočnej práce.Gabriel BianchiHomo integerNapísať reflexiu na pätnásťročnicu Nadácie otvorenej spoločnostina Slovensku sa mi na jednej strane zdalo úplne prirodzené a nadruhej strane sa to ukázalo ako veľmi ťažké. Čo je to najdôleži−tejšie? O čom budú písať druhí? Kto to bude čítať? A budú točítať? Napokon som sa rozhodol podeliť sa o osobnú skúsenosť,ktorá sa mi dominantne vynárala pri všetkých filmoch, ktoré somsi prehrával v mysli v snahe vybaviť si spomienky na roky strá−vené v prostredí budovania občianskej spoločnosti na Sloven−sku na prelome tisícročí.Tá osobná skúsenosť je skúsenosť s ľuďmi, a aby sme to užnenaťahovali, hovorím o nich ako o kompletných ľuďoch. Kom−pletní ľudia sa vyznačujú tým, že s nimi môžete riešiť nejakýproblém či úlohu bez toho, aby ste museli riešiť ich samotných,váš vzájomný vzťah, alebo akékoľvek iné sebareflexívne prob−lémy. Aby to lepšie znelo, pomenoval som si ich po latinskyhomo integer.Uvedomenie si zvýšeného výskytu homo integer v prostredínadácie neprišlo hneď. Nadšenie z budovania demokracie bolotaké silné, že radosť z postupu zatieňovala reflexiu. Postupne sami ale začali opakovane vynárať zážitky déjà−éprouvée – zážitkys homo integer. Boli, paradoxne, nie o ľuďoch, ale o tom, ako saľudia strácajú v tieni spomienok na dôležité udalosti, projekty,diskusie či rozhodnutia. Ako sa určitý druh ľudí, ľudia komplet−ní, strácajú v tieni svojich činov.Prirodzene sa vynára analytická otázka čo je v pozadí kom−pletného človeka, čo človeka robí kompletným? Dá sa na ňu