Stiahnuť PDF - OS

34 Slovensko ako otvorená spoločnosťLászló Szigeti: Dohady jedného Čitateľa35a slobodu, ale aj preto, že oboch napĺňala obavami socialistickáaura revolúcie v roku 1848. Čitateľ však právom predpokladá, žeBastiatovo anarchistické chápanie úlohy štátu sa Tocquevillovijavilo ako nerealizovateľné, čiže utopické. Ba čo viac, neprija−teľné. Mohol si myslieť, že Marx aj Bastiat sa zbláznili, ibaželiberálny rozum si také niečo nepomyslí, ale preskúma, z akýchpríbehov pochádzajú interpretácie, hypotézy a programy, ktorésa vynorili na povrch, a aké majú šance na realizáciu. Tocque−ville nemohol prorokovať dlhú a účinnú dráhu ani Bastiatovým,ani Marxovým ideám, lebo jednak pohŕdal proroctvami a bolomu jasné aj to, že sa patrí, aby vzdelaný človek tak v súkromnom,ako aj v politickom živote používal prostriedky poburovaniaopatrne.Čitateľ si myslí, že výsadou velikánov je, aby aj svojimi omyl−mi podčiarkli silu svojich nadčasových konštatovaní. Faktom je,že bastiatovské formy neoliberálnej teórie ekonomiky dodnes zvá−dzajú boje s keynesovským chápaním, zdôrazňujúcim nevyhnut−nosť štátneho zasahovania, a faktom je aj to, že socialistické úsi−lia v dvadsiatom storočí s prehľadom porazili Tocquevillovspoločenský konzervativizmus; ale systematický antiutopizmusjeho politických ideí, založený na rozumových argumentoch,dodnes odráža najhlbší zmysel liberalizmu. Filozofická a ideovározhľadenosť Tocquevilla, skúmajúceho ľudskú spoločnosť nazáklade skúsenosti, mohla zohrať významnú rolu v tom, že komu−nistickú spoločnosť hlásajúcu beztriednu proletársku diktatúrua libertariánsku spoločnosť, radikálne popierajúcu centralizujú−ci štát, pokladal takisto za utópiu a hlasoval za víziu demokra−tickej spoločnosti, ktorá bola v tých časoch ešte európskemu mo−censkému poriadku pomerne cudzia. Prvú neprijal pre absenciuslobody, druhú neprijal pre bezbrehosť slobody.Dokázateľne ho očarila americká ústava z roku 1789, prenik−nutá konštatovaniami Montesquieuovho hlavného diela, okore−neného výraznou spoločenskou kritikou na konto deľby mocia slobody. Vplyv Ducha zákonov možno vystopovať aj vo fran−cúzskej ústave z roku 1791, lenže kým Amerike sa despotickérežimy vyhýbali, na Európu sa v nevypočítateľných cykloch a vo−pred nepredvídateľnej podobe znova a znova valili ich vlny a za−nechávali na kontinente rany a jazvy.Keď si Čitateľ v lete 1985, hnaný túžbou po poznaní a túžboupo slobode, prečítal O demokracii v Amerike, mohol sa učičíkaťsebaklamom, že týmto čítaním si poskytne akési rozhrešenie zasvoj stav neslobody, ktorý je v podstate zbabelosťou. Vtedy užzo samizdatov poznal Orwella a vo svojich osamelých nárekochpo slobode sa opovážil myslieť, že sa komunistická diktatúra razdostane na lavicu obžalovaných, pretože ako Maďar na Sloven−sku sa nemôže cítiť v domovine svojich predkov ako doma, a dú−fal, že keď socialistickú demokraciu nahradí ozajstná demokra−cia, všetko sa zmení. Lebo v tom čase bol tým slepým Maďarom,ktorý si neuvedomoval svoju slepotu. A hoci vtedy pre Čitateľaneznamenala aktuálnosť bezpodmienečnú zhodu s dobou, čiže,povedané znova grendelovským cynizmom, vedel, že žije v Ab−surdistane, nevedel, že sa z neho nevyslobodí ani po zmene reži−mu – v liberálnej demokracii.Na vrub dedičného európskeho primitivizmu možno pripísaťfakt, že politická Európa, ktorá samu seba označuje za demokra−tickú, dodnes trpí dvoma recidívami: Jednou sú utláčajúce systé−my štátu, ktorý sa ich usiluje zakrývať tým, že si formálne ctíľudské a občianske práva, práva etnických a iných menšín, resp.systém a práva zastupiteľských inštitúcií, a druhým je základnýpilier demokratického systému – nacionalizmus národného štátu.Ten na začiatku 21. storočia ako scivilizovaný Leviatan vládnecelej demokratickej Európe. Čitateľ nevie, či a akú významnúrolu hrajú tieto recidívy v brutalizácii jazyka a kultúry, no vie,že keby dnes mohol, spýtal by sa Tocquevilla len to, kto a aképrocesy podľa neho zrušia osobitnú slepotu národnoštátnychideológií. Zdanlivo rečnícka otázka, ale Čitateľov učiteľ Tocque−villa upozorňuje, že možné odpovede nebudú také jasné a prostéako v rozprávke.(Preložila Juliana Szolnokiová)