Stiahnuť PDF - OS

54 Jarmila Filadelfiová: Ženy a muži55Jarmila FiladelfiováŽeny a mužiDvadsať rokov je z pohľadu individuálneho života dosť na do−siahnutie dospelosti, v generačnej perspektíve časové vymedze−nie jednej generácie, z hľadiska spoločnosti a jeho politickéhosystému minimálne päť volebných období. Pre Slovenskú repub−liku dvadsaťročné obdobie od revolučného spoločenského zvra−tu znamenalo tých volebných období viac, prežila viacero výmenpolitických aktérov, zmien v politických úniách a nadnárodnýchzoskupeniach, ale aj zápas o novú demokratickú kultúru a novéspoločenské hodnoty založené na koncepte ľudských práv.Trošku rozpustené hraniceZnamenali tieto všeobecné demokratizačné zmeny výrazný posunv postavení a vnímaní žien na Slovensku? Zainteresovanémupozorovateľovi či pozorovateľke sa natíska odpovedať: „V mno−hých oblastiach ani veľmi nie“. Takýto typ zmeny sa nikde nero−dí ľahko, vyžaduje si totiž množstvo cieleného a dlhodobého úsi−lia. Ide o dlhodobý proces, ktorý sa môže odohrávať vo viacerýchetapách – vrátane návratov späť či regresov, a ktorý predpokladáviacero dôležitých aktérov.Hoci sa od predindustriálneho modelu, ktorý vymedzoval do−mácu sféru pre ženy a verejnú pre muža, život v moderných spo−ločnostiach výrazne posunul a stal sa z tohto hľadiska oveľa pes−trejším, mnohé jeho črty pretrvávajú dodnes a podpisujú sa nanerovnakom postavení žien a mužov. „Rodové hranice“ medzisúkromnou a verejnou sférou sa do istej miery rozpustili, rodovérozdiely vo vnútri týchto sfér a tam, kde sa dotýkajú, však v rôz−nych podobách pretrvávajú. A Slovensko v tomto nie je výnimkou.Ženy na Slovensku vykročili do verejnej sféry pred desaťro−čiami – a bez boja. Svet práce sa pred nimi naplno otvoril v šesť−desiatych rokoch minulého storočia a svet politiky ešte na jehozačiatku; nemuseli bojovať o prístup k vzdelaniu a pracovnémuuplatneniu, podobne ako predtým o volebné právo. To ovplyvni−lo aj spôsob ich angažovania sa v občianskej spoločnosti – mi−nulý i súčasný: posúval sa od spolkovej činnosti pred rokom 1948,cez činnosť „pod dohľadom“ za socializmu, k postupnému seba−uvedomovaniu a pomerne búrlivému rozvoju ženských mimo−vládnych organizácií.Prienik žien do verejnej sféry tu však pre ne neznamenal rov−naké pozície ako majú muži, a neoslobodil ich od sféry domácej.Údaje ešte aj dnes ukazujú rovnaký obraz o ich postavení na trhupráce – „ťahajú za kratší koniec“: miera ekonomickej aktivityžien je v porovnaní s mužmi nižšia (o 17 percent); mimo trhupráce je viac žien ako mužov (takmer dvojnásobne); zamestna−nosť žien je v porovnaní s mužmi nižšia (o 15 percent) a nezamest−nanosť zasa vyššia (o 3 percent a pomalší pokles nezamestna−nosti žien, najmä starších, spôsobuje nárast rodového rozdielu);neznižuje sa ani horizontálna a ani vertikálna rodová segregácia(menší podiel žien v podnikateľskom sektore, podstatne vyššípodiel v službách, pretrvávanie „ženských“ a „mužských“ odvetvía profesií; výrazne menší podiel žien v najvyššej triede profesiía v riadení); mzda žien zaostáva za mzdou mužov o viac akojednu štvrtinu; pritom na Slovensku dominuje zamestnanosť naplný pracovný úväzok a pevný pracovný čas.Veľmi málo zmienAktuálny pohľad na postavenie žien a mužov v politickom rozho−dovaní je ešte viac vychýlený v neprospech žien: len jedna ženav súčasnej vláde a pätina žien v súčasnom parlamente; žiadna že−na vo vedení župy a iba 14 percent žien v regionálnych parlamen−toch; približne pätina žien medzi starostami obcí a primátormi miest.Korene týchto „verejných“ rodových nerovností sa často vzťa−hujú k rozdielom v domácej sfére – žitým i názorovým. V reál−