Stiahnuť PDF - OS

82 RozhovorGeorge Soros: Potrebujeme nový motor83Je nejaký váš projekt, s ktorým ste sa identifikovali najväčšmi?Inštitúty otvorenej spoločnosti a Sorosove nadácie dali na bu−dovanie otvorených, demokratických spoločností vyše sedem mi−liárd dolárov. Moje prvé nadácie boli vo východnej Európe, terazsieť nadácií funguje vo viac ako šesťdesiatich krajinách. V rámcicelého sveta sme boli veľmi aktívni aj na iné témy – predovšetkýmnám šlo o to, aby občania krajín bohatých na suroviny, z tohtobohatstva sami niečo mali. Mnohé z týchto krajín patria medzinajchudobnejšie na svete a my sa usilujeme tento paradox zme−niť. Ale najviac som sa zrejme identifkoval s témou zrovnopráv−nenia marginalizovaných menšín. A v Európe sú najmarginalizo−vanejšou a zároveň najrozsiahlejšou menšinou Rómov. Myslím,že naše nadácie posunuli práve túto tému najďalej.Vaša koncepcia otvorenej spoločnosti mala v našej časti sve−ta obrovskú mobilizačnú silu, stala sa takmer taká silná ako pojmyslobody či demokracie. Ako vidíte tento pojem?Otvorená spoločnosť je spoločnosťou, v ktorej môže žiť a pro−sperovať človek ako ja. Ako Žida v Maďarsku ma prenasledovalinacisti, neskôr som v tejto krajine zažil predzvesť komunistické−ho režimu, takže viem, o čom hovorím. Keď som mal sedemnásť,emigroval som do Anglicka a pochopil som, aký je rozdiel me−dzi otvorenou a zatvorenou spoločnosťou.Otvorená spoločnosť je založená na uznaní, že nikto nemá mo−nopol na pravdu, že rôzni ľudia majú rôzne názory a záujmy, a žepotrebujeme inštitúcie, ktoré by chránili práva všetkých ľudí, a takim umožnili žiť spolu v mieri. Dvadsať rokov po založení sieteInštitútov otvorenej spoločnosti má naša práca stále korene v po−moci tranformáci uzavretých společností na otvorené. Tým, čo tietonadácie urobili, je zmena spôsobu, akým sa transformácia odohrá−vala. A to v dotyčných krajinách zmobilizovalo ľudskú energiu.Na rozdiel od dneška pred dvadsiatimi rokmi si oveľa väčšiačasť sveta pripadala uväznená svojimi vlastnými režimami, dnesje svet iný. Aké sú šance otvorenej spoločnosti v globalizáciouzmenenom svete?V širšom zmysle je otvorená spoločnosť definovaná ako spo−jenie vlády zákona, existencie demokraticky zvolenej vlády, pes−trej a životaschopnej občianskej spoločnosti a úcty k menšináma menšinovým názorom. A globálna otvorená spoločnosť nezna−mená nutne globálnu vládu. Vláda nevyhnutne zasahuje do slo−body jednotlivca.Myslíte si, že globálna vláda by sa musela správať represív−nejšie ako národné vlády?Len hovorím, že globálna vláda by sa nemohla vyhnúť tomu,aby sa prejavovala represívne, aj keby bola založená na liberál−nych zásadách. Pretože globálna otvorená spoločnosť by nemoh−la byť ani tak tesne ako je integrovaná Európska únia, pretožeafinita medzi členskými štátmi by bola ešte nezreteľnejšia.Ste zrejme najväčším podporovateľom projektov na podporurómskych komunít v strednej Európe – žiadny iný donor sa takdôsledne nesústredil na túto tému. Prečo?Za posledných desať rokov sa členmi Európskej únie stalo via−cero východoeurópskych štátov, ktoré zožali bezprecedentnýpolitický a ekonomický úspech. Ale tento obrovský pokrok ob−nažil veľké disproporcie, ktoré tu stále sú, a máloktorá z nich jetak do očí bijúca ako situácia Rómov. V nových členských štá−toch výhody členstva Rómov obišli. Najnovšie udalosti, naprí−klad návrh brať Rómom odtlačky prstov, zbúranie osady Ponti−celli Romani v máji minulého roka v Taliansku, sú príkladypochmúrnej reality, s ktorou sú dnes Rómovia konfrontovaní.Európske vlády nerobia pre Rómov dosť?Európska únia je zrejme tým najlepším príkladom prísľubu otvo−renej spoločnosti na svete, pretože stelesňuje hodnoty kooperácie,tolerancie a slobody. Napriek tomu je Európa ako otvorená spo−ločnosť markantným príkladom zlyhania v tom, ako naďalej mar−ginalizuje svoju najväčšiu menšinu, teda rómsku menšinu.A čo ste urobili vy?Za posledných desať rokov som dal približne sto miliónov do−lárov na rôzne aktivity, ktoré smerovali k zabezpečeniu rovnosti,spravodlivosť, inklúzie Rómov do Európy. Naša stratégia je dlho−dobá a sústreďujeme sa hlavne na politické, právne a kultúrnepráva. Založili sme napríklad Európske centrum pre práva Ró−mov, ktoré sa centrálne venuje ich politickým a kultúrnym prá−vam, legislatíve. Práca týchto centier viedla k prelomovému roz−hodnutiu – ktoré sa týkalo mesta Ostrava – Európskeho súdu preľudské práva, ktorý rozhodol že segregácia rómskych detí v ško−lách je nezákonnou diskriminaciou.