Stiahnuť PDF - OS

28 Slovensko ako otvorená spoločnosťLászló Szigeti: Dohady jedného Čitateľa29tretej generácie ľudských práv, dalo by sa povedať, že z nevyhnut−nosti nasledujú západnú Európu. V liberálnych demokraciách post−komunistického regiónu ústavná ochrana jednotlivca zďaleka nieje úplná, no spoločenské elity po roku 1989 si uvedomili, že bezprávneho štátu niet slobodného občana, a že bez silného právnehovedomia sa človek nestane občanom. Nanajvýš bude slobodným,nepredpojatým voličom. No už aj to je dobrodenie. Ohromné dob−rodenie postkomunistickej demokracie, mohol by Čitateľ povedaťv Tocquevillovom duchu.Málokto vie, že liberalizmus je empatický voči nezmieriteľ−ným ideológiám stojacim proti sebe, ako aj voči názorom pod−porujúcim spoločenské dobro, a že práve pre jeho relativistickýzákladný postoj, vyvierajúci z empatického a tolerantného sprá−vania, ho politickí protivníci zavše pokladajú za bezzásadový,slabý a povoľný. Čitateľ je pre to niekedy smutný. Takisto akoToqueville, keď jeho múdre a logické parlamentné vystúpenianemali taký úspech ako prázdne slová populistov. Neprajníci do−konca prezývajú liberalizmus priamo intelektuálskym, elitárskymideovým prúdom, hoci na rozdiel od ideových prúdov v posled−ných zhruba troch storočiach, či už ľavicových alebo pravico−vých, liberalizmus nevyvolal ani revolúcie a v dôsledku antieta−tickosti nestvoril ani diktatúry. Liberalizmus kvituje obidve veľkéideológie, pretože sú vo svojich rozhodovaniach schopné suve−rénne aplikovať jeho princípy. Vďaka tomu sú dnes už všetkydemokraticky legalizované princípy preniknuté duchom libera−lizmu. Na to je Čitateľ náramne hrdý, ale svoju hrdosť nevysta−vuje na obdiv.Existuje jediná výnimka: rok 1989. No zamatovú revolúciunevyvolali liberáli, pretože sa zrodila zo zložitej spleti medziná−rodných politických procesov, vyčerpanosti Sovietskeho zväzu,vyprázdnenosti komunistickej ideológie a nespokojnosti tých, čoboli železnou oponou oddelení od západnej slobody. V táborenespokojencov boli medzi reformnými komunistami a utláčanýmikresťanmi aj liberáli a environmentalisti, ale aj národní socialis−ti, nacionalisti, xenofóbi, rasisti, homofóbi, tí, čo nenávidia et−nické menšiny ako aj samotné národné menšiny, tí, čo sú nespo−kojní s vlastnou existenciou, a množstvo ďalších dotknutých ľudía skupín, vyzbrojených najrôznejšími nevyjasnenými pohnútka−mi a vášňami, ktorí v nádeji na vyhnanie komunistov a na kohe−rentnejší a spravodlivejší svet po celom Československu štrnga−li kľúčmi. Je bez pochýb, že na Slovensku to nebola revolúciasocialistických ani konzervatívnych ideí, ale nebola to ani revo−lúcia liberálov – pretože tí v tejto krajine takmer neexistovalia Čitateľ dodnes nevie, či existujú –, ale sa odohrala v znameníeufórie, prostredníctvom ľudí s rôznymi hodnotovými predsta−vami, túžiacich po ľudskej dôstojnosti a slobode – teda liberalis−tickom duchu. Rok 1989 výrečne dokumentuje, že nech by bolčlovek konzervatívec alebo socialista, vyznavač idealizmu ale−bo pragmatizmu, idea liberalizmu má nad ním a nad jeho spolo−čenstvom nekonečnú moc, pretože bez dôstojnosti zabezpeče−nej slobodou a právnou aj politickou rovnosťou by jeho idea bolatragicky deficitná, bola by iba fundamentálnym torzom ľavico−vých a pravicových ideológií.Liberalizmus má zdanlivo veľmi jednoduchú úlohu: dosiahnuťuskutočnenie slobody a ľudskej dôstojnosti a neustále bdieť nadkontrolou ich zachovania. A keďže je svet v pohybe, aj na ichneustálym zákonným rozširovaním. Nie na základe iracionalityplnej predsudkov a posudzujúcej iného človeka alebo spoločen−stvo na základe náboženstva, jazyka, rasy, ekonomickej, majet−kovej situácie alebo podľa iných kritérií, ale na základe raciona−lity, ktorá s vedomím apriórnej hodnoty života pokladá všetkýchľudí za rovných. Podľa Čitateľa táto základná idea liberalizmuvymanila Tocquevilla z katolicizmu a spravila z neho deistu.Možno by ho aggiornamento, ktoré uzrelo svetlo sveta až v ďal−šom storočí, v júni 1959, bolo udržalo pri katolíckej viere, lenžeidey vplývajú na minulosť nanajvýš v absurditách manipula−tívnych politikov a pseudohistorikov. Popri deistoch Lockovi,Lessingovi a Kantovi zohral pri jeho postupnom formovaní roz−hodujúcu úlohu aj Pascal, vynikajúci prívrženec janzenizmu, po−stihnutého pápežskou anatémou, ďalej Montesquieu, predchodcamodernej porovnávacej právnej vedy, a Rousseau svojou Spolo−čenskou zmluvou a kritickou filozofiou náboženstva v čase fran−cúzskeho osvietenstva. Ako deista pokladal náboženstvo predo−4