Stiahnuť PDF - OS

108 Slovensko ako otvorená spoločnosťMartin Bútora: Čítanie v Sorosovi109drej Sacharov i Bronislaw Geremek, preto bol kritický k nacio−nalistom v bývalej Juhoslávii i strednej Európe, preto odmietaautoritárske praktiky ruského vedenia.Koniec jednej éry: potrebujeme lepšiu reguláciuPopri téme otvorenej spoločnosti je George Soros už celé rokyoddaný niektorým ďalším „prvkom svojej viery“. Medzi ne patríjeho téza o zásadnej omylnosti ľudského chápania; ďalej presved−čenie o tom, že trhy, osobitne finančné trhy, nemajú vrodený sklonku sebakorekcii a samy od seba nesmerujú k rovnováhe;a napokon koncept reflexivity.Sám seba niekedy označuje ako „analytika neistoty“. Uznávam,že sa môžem mýliť, hovorí v knihe Soros o Sorosovi. Zostať o krokpred zvratom, a pocit neistoty ma udržiava v stave bdelosti. V mi−nulosti mu v zlepšovaní jeho úsudku pomohla špecifická neuro−psychologická okolnosť – stávalo sa mu, že keď pri aktívnom ria−dení svojho Fondu Quantum urobil chybné rozhodovanie, pocítilbolesť chrbta: „Nástup akútnej bolesti som využíval ako signál, žes mojím portfóliom nie je niečo v poriadku. Bolesť chrbta mi ne−napovedala, kde je chyba... – ale predsa len ma upozornila, že mámhľadať nejaký háčik, čo by som ináč možno nespravil. Nie je topráve najvedeckejší spôsob, ako spravovať portfólio.“To ani nebol. Ale umožnil mu prepájať teoretický koncept s osob−ným presvedčením a prežívaním: „Z presvedčenia o vlastnejomylnosti som spravil základný kameň zložitej filozofie: V osob−nej rovine som veľmi kritický človek, ktorý hľadá nedostatky v se−be aj v iných. (...) Pre iných je skutočnosť, že sa mýlia, zdrojomzahanbenia; pre mňa je skutočnosť, že uznávam svoje omyly,zdrojom hrdosti.“ Svoje úspechy tak pripisuje schopnosti rozo−znať svoje omyly.Úvahám o spomínaných témach venoval tak svoju najnovšiuknihu Nová paradigma pre finančné trhy, ako aj desiatky rozho−vorov v posledných dvoch rokoch a najmä v posledných mesia−coch roku 2008, keď naplno prepukla ekonomická a finančnákríza. V mnohých textoch opakuje niekoľko základných téz, pri−čom miestami tieto jednoduché premisy prechádzajú do pomer−ne komplikovaného jazyka.Kľúčovou premisou je uznanie, že naše chápanie sveta je ne−dokonalé a omylné, vnímame svet okolo seba skreslene. Všetkyľudské konštrukty majú svoje chyby. Otvorené spoločnosti pri−tom našu omylnosť uznávajú a majú v sebe zabudované korekč−né mechanizmy. Uzatvorené spoločnosti ju popierajú, hlásajú,že poznajú absolútnu pravdu a potláčajú tých, ktorí s tým nesú−hlasia. Naše myslenie pritom ovplyvňuje svet, v ktorom žijeme.Medzi myslením a skutočnosťou existuje dvojsmerný vzťah.V procese ľudského chápania sveta existuje poznávacia funkcia– vtedy sa usilujeme situáciu pochopiť. Existuje však tiež účast−nícka alebo manipulatívna funkcia – vtedy sa usilujeme na svetpôsobiť. Obe funkcie sa prelínajú a navzájom do seba zasahujú:toto zasahovanie sa nazýva reflexivita. Reflexivita pôsobí na fi−nančných trhoch i v normálnom živote. Reflexivita je mechaniz−mus spätnej väzby, ktorý ovplyvňuje tak výroky o svete (robí ichpravdivostnú hodnotu neurčitou), ako aj fakty (do chodu udalos−tí vnáša prvok neistoty). Neplatí podľa neho v prírodných ve−dách, ale v spoločenských vedách áno. Konkrétne pri odhadesprávania trhov treba vziať do úvahy, že ceny na trhu sú určova−né ľuďmi, ktorí konajú aj na základe emócií, nepostupujú iba podľapoznatkov a logických úsudkov. Platí napríklad, že samotné oča−kávania formujú budúcnosť.Ekonomický žurnalista John Cassidy z časopisu New Yorker,autor knihy o „internetovej bubline“, v recenzii poslednej Soro−sovej knihy pripomína význam finančných trhov. Starajú sa o tiefinancie, ktoré ľudia momentálne nepotrebujú a presúvajú ich dorúk firiem a podnikavých jednotlivcov, a sčasti odbremeňujú jed−notlivcov a inštitúcie od rizika. Keby Wall Street neexistoval,bolo by treba nájsť inú formu, ako pracovať s úsporami a rizi−kom, pretože centralizovaná komunistická ekonomika prinášaešte väčšie ťažkosti. Výhodou trhového mechanizmu je, že infor−mácie o fungovaní ekonomiky „prekladá“ do jazyka cien, čo súverejne prístupné informácie, na ktoré môžu investori a firmyreagovať. Proponenti chicagskej ekonomickej školy Milton Fried−man, Eugene Fama a Robert Lucas mali na trh priaznivý názora prispeli k vybudovaniu viacerých pilierov teórie, založenej naracionálnych očakávaniach. Soros nespochybňuje formálne ar−gumenty chicagskej školy – na základe svojich skúseností i po−