172 MonológAlena Pániková: Nekonečný príbeh173Bola v novembri 1992 pri založení Open Society Fund Prahaaj Open Society Fund Bratislava a práve Bratislava sa jej po roz−pade Československa stala do júla 1995 dočasným domovom.Rachel dala nadácii zásadné smerovanie. Jej úprimný záujemo osudy ľudí na okraji spoločnosti, spontánnosť, otvorenosť a citpre spravodlivosť urobili od začiatku z nadácie priestor na ne−konfliktné stretnutia rôznych generácií, rôznorodých názorova kreativitu. Jej precíznosť a zmysel pre zodpovednosť ovplyvni−li transparentné riadenie, aj zodpovedné narábanie s finančnýmiprostriedkami a rešpekt voči pravidlám a zákonom. Tento vkladsa ukázal ako veľmi dôležitý v čase jej odchodu, keď nadáciačelila po známom prejave Georga Sorosa v Crans Montane úto−kom zo strany vládnucich politikov. Bez zrozumiteľnosti posla−nia nadácie, bez priehľadnosti procesov a rozhodnutí a bez širo−kej aliancie sympatizantov myšlienky otvorenej spoločnosti bybola nadácia oveľa ťažšie čelila týmto problémom. V nadácii judodnes pripomína klavírne krídlo, na ktorom hrávala spolus prvým predsedom a prezidentom správnej rady nadácie, Ru−dom Chmelom.V Európskej úniiRok 2003 znamenal iný typ zmeny – Slovensko sa stalo súčas−ťou prvej skupiny krajín, ktoré sa kvalifikovali na vstup do Eu−rópskej únie. V mnohých oblastiach, ktorým sa i nadácia veno−vala, sa dosiahli pozitívne zmeny, a teda bolo prirodzené, že sazáber jej činnosti postupne zúžil a transformoval.Nenápadným, ale veľmi dôležitým vkladom obohatili a obo−hacujú nadáciu tiež desiatky zamestnancov, spolupracovníkova dobrovoľníkov, ktorí sa v nej doteraz vystriedali. Niektorí jejvenovali pár mesiacov, iní niekoľko rokov, všetkým však patrívďaka. Táto práca je krásna v tom, že dáva príležitosť stretávať sas odvážnymi a kreatívnymi ľuďmi, ktorí majú nápady, ako riešiťproblémy. Umožňuje rásť, realizovať sa, pomáhať. Je však mi−moriadne náročná na pohotovosť, šírku záberu, ale aj na korekt−nosť, pochopenie a trpezlivosť.Podstatný vplyv na zmeny a fungovanie nadácie mali aj ľudiaz donorského prostredia, ktorého vývoj bol aj pre nadáciu dôleži−tý, aj z hľadiska smerovania finančnej podpory cieľových skupín,aj z hľadiska financovania nadácie samotnej. Rozvoj filantropiea podpora občianskej spoločnosti má v slovenskom prostredísvoje špecifiká a spolupráca významných donorských organizá−cií, ktorá viedla napríklad k založeniu Fóra donorov, ovplyvňujejej podobu. Významnú podporu zo zahraničných súkromnýcha verejných zdrojov postupne nahrádzajú zdroje z Európskej úniea EHP, ktoré majú svoje špecifiká a obmedzenia, sú ťažšie do−stupné a nedokážu ich zatiaľ plnohodnotne nahradiť. V posled−ných rokoch rastie tiež záujem súkromných firiem podporovaťmimovládne neziskové organizácie, a tým sa zapájať do pretvá−rania spoločnosti. Zostávajú však niektoré témy, ktoré sú zatiaľstále na okraji záujmu, ako napríklad Rómovia, prevencia dro−gových závislostí, podpora advokačných aktivít, monitorovaniakvality spravovania spoločnosti a politík. Je však nevyhnutnévenovať sa im.Za pätnásť rokov sa tiež zmenilo portfólio financovania Na−dácie otvorenej spoločnosti samotnej. Od výlučnej podporyz Open Society Institute sa postupne usiluje získavať aj iné zdrojea zvyšovať tak finančnú podporu na ciele v duchu napĺňania po−slania nadácie. Od partnerskej koordinácie pri podpore rovna−kých tém prešla nadácia k získavaniu grantov na podporu svo−jich projektov, alebo sa stáva sprostredkovateľom a spravujezdroje súkromných aj verejných inštitúcií. Príkladom môže byťpodpora z CSMott Foundation, niekoľkoročná spolupráca soSvetovou bankou na Programe malých grantov, viacero projek−tov podporených z CEE Trustu, Phare projekt na rozvoj komu−nitných centier, manažovanie štipendií pre talentovaných róm−skych študentov, z Úradu vlády SR a viacerých rezortov naSlovensku. V súčasnosti získava skúsenosti ako sprostredkova−teľská inštitúcia v Nórskom finančnom mechanizme. Na podpo−ru mimovládnych organizácií v priorite ľudské práva. Dostávatiež podporu z podnikateľského prostredia, a to pri viacerýchprogramoch, za všetky spomeniem Novinársku cenu, stredoškol−ské štipendiá na stredných školách vo Veľkej Británii a USA,súťaž v písaní esejí, či podpora verejného zdravia.
174 Monológ175Stála výzvaZískavanie podpory z iných zdrojov je tiež cestou, ako zachovaťgranty mimovládnym organizáciám a posilňovať alianciu akté−rov občianskej spoločnosti, ktorým je blízka cesta otvorenej spo−ločnosti.Na našej ceste sa vždy znova utvrdzujeme v tom, že úspechmôže mať len to, čo ľudia chcú zmeniť či už na individuálnejúrovni, úrovni komunity, alebo celej spoločnosti. Preto má zmyselvenovať sa tomu, aby sa rozvíjal náš cit pre spravodlivosť, pesto−vala zvedavosť a schopnosť diskutovať, statočnosť aj záujemo iných. Bez ľudí, ktorí pociťujú rovnakú potrebu, nie je možnédosiahnuť zmenu, akokoľvek kvalitný program sa bez nich neuj−me. Ak pomoc príde predčasne a tí, ktorým je určená, ešte nepo−ciťujú problém, ktorý rieši, ako dôležitý, minie sa účinkom rov−nako, ako keď príde prineskoro. Zísť sa v správnom čase nasprávnom mieste je to najkrajšie, ale aj najťažšie, čo zostáva stá−lou výzvou.Alena Pániková (1953) je riaditeľkou Nadácie otvorenej spoločnosti.Žije v Bratislave. Je absolventkou Filozofickej fakulty UniverzityKomenského v Bratislave, odbor estetika a slovenský jazyk a lite−ratúra. Pracovala ako korektorka, prekladateľka, editorka a PR. Odroku 1993 bola koordinátorkou programov Open Society Fund/Na−dácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation, od roku 1995je riaditeľkou nadácie. Je spoluzakladateľkou Fóra donorov na Slo−vensku, externá pedagogička Vysokej školy múzických umení v Bra−tislave, členka správnej rady Nadácie Centrum súčasného umenia,Slovensko−českého ženského fondu, výkonnej rady Fóra donorov,členka Rady vlády pre mimovládne organizácie.Chýba mi váš stredoeurópsky humorPäť otázok pre Rachel TrittÚplne sa samom začiatku, keď Nadácia otvorenej spoločnostiešte sídlila v podkroví bratislavskej Staromestskej 6, pozostáva−la z jedinej malej miestnosti s kopou papierov, za ktorými sede−la mladá čiernovlasá Newyorčanka Rachel Tritt. Najzvláštnejšiena nej bolo, že od začiatku sa zdalo, akoby sa tu narodila. Keďste zašli do hociktorej rómskej osady na Spiši a povedali, odkiaľste prišli, spýtali sa vás, či nepoznáte Rachel, keď ste z tej Brati−slavy, a dávali ju pozdravovať. Bola ich kamarátkou, nocovalas nimi a ich zvieratami neraz v chatrči. V prvej polovici deväť−desiatych rokov ešte zďaleka nebolo rozhodnuté o tom, či budeSlovensko tvoriť otvorenú spoločnosť. Rachel Tritt tak bola nie−koľko rokov, ktoré tu strávila, nádejou proti cynizmu.Ako sa dnes dívate na svoje roky na Slovensku?V tejto časti sveta a na Slovensku som prežila veľmi vzrušu−júce obdobie svojho života. Mala som pocit, že sa tu veci dajúmeniť a tiež som mala šťastie na množstvo schopných, vzdela−ných a zanietených ľudí, s ktorými som mala možnosť spolupra−covať a podporovať ich.Čo vám v Amerike zo Slovenska chýba?Zo Slovenska mi chýba kopa vecí, ale asi zo všetkého najviacmi chýba váš jedinečný stredoeurópsky humor a povaha ľudí,s ktorými som mala šťastie tam byť.Aký význam majú pre vás a váš život roky strávené na Slovensku?Roky strávené na Slovensku mi dali šancu vnímať zložitosťľudskej povahy a ťažké rozhodnutia, pred ktorými ľudia stáli
Change language