Stiahnuť PDF - OS

162 Monológy o filmeMichal Michalovič: Aby sme nezabudli163bude ďalej? Nie je pre nich prežitá udalosť zbytočná? Akú hodnotumá pre nich pár dní strávených mimo ich životného priestorua pomerov, ak sa do nich musia chtiac−nechtiac vrátiť? Nemaloby väčší zmysel pokúsiť sa o systematické zmeny v ich vlast−nom prostredí? Ambíciou Malej domov nie je servírovať na strie−bornom podnose odpovede a zaručené riešenia problému, skôrsa inteligentne a zmysluplne pýtať.Ako jednoznačné plus autorovej metódy sa ukazuje ešte nie−koľko prvkov. Medzi ne rozhodne patrí fakt, že hoci ide o témupotenciálne politicky výrazne zaťaženú, nie je tento rozmer zakaždú cenu zdôrazňovaný; tvorcovia sa snažia ostať v rovine jed−notlivých ľudí a ich životov. Aj keď je výlet chlapcov dôsledkomurčitej politickej aktivity, oni sami to nijako nereflektujú; aspoňnie pred kamerou. Idú si, skrátka, zahrať futbal, niektorí sa mož−no budú musieť dokonca trochu vzbúriť a vydupať si svoje (na−príklad preto, že otec by ich radšej videl s gitarou v ruke akopokračovateľov tradície). Na sile výpovedi pridáva aj to, že Voj−tek sa nesnaží obraz Rómov prikrášľovať, ukazuje, že aj medzinimi navzájom vládnu určité predsudky (čo je zreteľné napríkladv scéne, v ktorej Sendrei rieši stratu svojho mobilu), o ich raso−vej motivácii však nemožno hovoriť.Sám režisér vo svojej explikácii tvrdí, že sa mu podarilo do−siahnuť stav, keď on dôveruje Rómom a oni dôverujú jemu. Prisledovaní Malej domov mu môžeme dať za pravdu, je to v nej totižvidieť. Aj preto ide o autentický, živý a naliehavý príspevok k téme,zobrazujúci viaceré jej aspekty v širokom zábere, no bez príkras,pátosu či potreby lacno šokovať a zaujať bulvárnym spôsobom.Miluj blížneho svojho.... Réžia a scenár Dušan Hudec.Producent STV. Slovensko 2004, 84 minút.Existuje téza o tom, že holokaust je pre jazyk (a, všeobecnejšie,pre akýkoľvek spôsob a prostriedok komunikácie) niečím, čoodhaľuje jeho medze. Práve v tejto skúsenosti sa má sprítomňo−vať paradox vytýčený dvomi pólmi: nemožnosťou a potrebouvypovedať. A predsa, o holokauste existuje nespočetné množstvovýpovedí rôznych žánrov a hodnôt. Sú preto všetky nutne para−doxné vo svojej podstate? A ak áno, čo to znamená? Ako môžebyť niečo, čo existuje, nemožné?Dokumentárny film Dušana Hudeca Miluj blížneho svojho…tematizuje daný fenomén na konkrétnom prípade mesta Topoľ−čany 1 . Opiera sa pritom predovšetkým o svedectvá pamätníkov(drvivá väčšina z nich je židovského pôvodu – teda na straneobetí), pričom tie dopĺňa autorským komentárom, archívnymifotografiami a súčasnými zábermi z koncentračného táboraOsvienčim. Divákovi sa tak snaží predložiť obraz minulosti pre−sahujúci osobný a lokálny rámec: svedkovia a história mesta sapars pro toto podieľajú na komunikovaní skúsenosti „konečnéhoriešenia“ židovskej otázky.Iba jeden z Hudecových protagonistov pritom konštatuje, žesa mu o hrozných udalostiach z minulosti rozpráva ťažko, ostat−ní, ak aj u nich dochádza k niečomu podobnému, nekomentujúto. I tak však v ich svedectvách opakovane zaznieva motív nepo−chopiteľnosti danej situácie a udalostí. A práve v ňom je, ako varimôžeme usudzovať, sprítomnený v úvode spomínaný neriešiteľ−ný paradox. Technicky vzaté, rozprávať o holokauste je možné,môžeme počúvať slová, rozhovory, môžeme čítať rôzne texty,historické či umelecké, no napriek tomu je porozumieť danej si−tuácii úplne, v jej komplexnosti a monštruóznosti, prakticky ne−možné. Môžeme sa snažiť vcítiť do obetí (prípadne do tých, čo1Miluj blížneho svojho… sa zaoberá aj pogromom Židov zo septembra 1945,teda už po skončení vojny. Vo filme mu je však venovaných približne 20minút, teda asi štvrtina z celkového času. Z dôvodov priestorových obmedze−ní si dovolím túto udalosť, i keď dôležitú, pripomenúť iba v poznámke a neve−novať sa v texte interpretácii tejto časti Hudecovho diela.