Stiahnuť PDF - OS

114 Slovensko ako otvorená spoločnosťMartin Bútora: Čítanie v Sorosovi115v citovanej knihe vydanej v roku 1995 podrobne vysvetľuje, akéúvahy ho ako finančníka viedli v roku 1992 k pochopeniu, že nakríze britského šterlinga bolo možné zarobiť. Inštitucionálnaštruktúra Európskeho mechanizmu výmenných kurzov (EMV)sa ocitla v dynamickej nerovnováhe a zatiaľ čo ostatní uvažovaliiba o drobnom vylepšení, on usúdil, že sa tu rodí veľká úchylka,nerovnováha veľkých rozmerov. Odhadol tiež, že nemeckej Bun−desbanke nebola celkom po vôli rodiaca sa spoločná európskamena (vtedy ešte nazývaná EMU), najmä pokiaľ ide o „nemennýkôš mien“. Najprv mechanizmus výmenných kurzov opustila ta−lianska líra, čo poskytlo signály, že aj britský šterling je zraniteľ−ný: „Bol som pripravený na zmenu režimu, zatiaľ čo ostatní ko−nali v rámci panujúceho režimu. A práve tu mi, myslím, prospelovedomie, že podmienky sa môžu revolučne zmeniť. Britská vlá−da až do poslednej minúty verejnosť ubezpečovala, že EMV jepevný ako skala. To možno ovplyvnilo niektorých investorov,ale nás určite nepresvedčili.“ Sorosovi ľudia teda začali masívnepredávať šterling a nakoniec na tom ohromne zarobili. Odmietavšak obvinenie, že on a jeho fond sa vrhli na britský šterling „akosupy“ a svojimi špekuláciami „zlomili Bank of England“. Na trhupodľa neho funguje viac hráčov: „Neboli sme jedinými v hrea proces by sa bol vyvíjal viac−menej rovnako, aj keby som sa janebol vôbec narodil. Možno sme proces trochu urýchlili, ale somsi istý, že by k nemu došlo v každom prípade.“ Niektoré hlasyk tomu dodávajú, že nadhodnotený kurz libry mohol súvisieť s po−litickým odporom Margaret Thatcherovej voči eurozóne, a libreby tak či tak bola hrozila devalvácia.Svoju zásadnú pozíciu vysvetľoval v publikácii Soros o Soro−sovi. Zostať o krok pred zvratom takto: „Bojujem v živote zamnoho vecí, ale obhajovať menovú špekuláciu sa mi veľmi ne−chce. Považujem ju za nevyhnutné zlo. Myslím, že je lepšia akomenové obmedzenia, ale jednotná mena by bola ešte lepšia. Mojaobrana znie, že postupujem v rámci pravidiel. Ak dôjde k zlyhaniupravidiel, nie je to vina mňa ako právoplatného účastníka, alevina tých, ktorí tie pravidlá stanovili. Nemám nijaké morálnevýčitky preto, že ma vyhlasujú za finančného špekulanta. No,ako vravím, nechce sa mi ani tiahnuť do boja a pokúšať sa obha−jovať špekulácie. Čakajú ma onakvejšie bitky. Myslím, že je úlo−hou úradov vytvoriť systém, ktorý nenahráva špekulantom. Keďšpekulanti majú zisky, tak úrady niekde zlyhali. Ale nerady sizlyhanie priznávajú; radšej budú vyzývať, aby špekulantov po−vešali na kandelábre, ako by si trochu spytovali svedomie, abyzistili, kde spravili chybu.“George Soros teda rozlišuje medzi svojou rolou finančníka,filantropa a občana. V spomínanom rozhovore pre Sunday Timesv máji 2008 konštatoval, že „trhy sú amorálne“. Súdi však, že natrhu vždy funguje viac hráčov a nemožno klásť všetku zodpoved−nosť iba na jedného z nich. A keď mu Fareed Zakaria v citova−nom rozhovore pripomenul jeho nezvyčajnú situáciu ako člove−ka skeptického voči globalizovanému svetu financií a nadmernejfluidnosti kapitálových trhov a zároveň ako človeka, ktorý natom masívne profitoval, a práve vďaka týmto nedostatkom mo−hol hrať svoju úspešnú rolu finančníka, odpovedal: „Nevidímv tom rozpor. Myslím, že rozumiem tomu, ako systém funguje,a poznám jeho nedostatky, a preto môžem byť úspešný ako in−vestor. Ale ako občan by som si samozrejme želal, aby trhovýmechanizmus fungoval lepšie. Verím v trh, ale zároveň si uvedo−mujem jeho chyby, keďže všetky ľudské konštrukty sú omylné;a dúfam, že sa dočkáme zlepšenia.“ George Soros tiež súhlasils tým, že bohatí jednotlivci majú v americkej politike nadmernývplyv: mali by platiť vyššie dane, pretože ak má vláda poskyto−vať služby, niekto ich musí zaplatiť. Svoje peniaze, hovorí, „všaknepoužívam na to, aby som získal politický vplyv na uplatňova−nie svojich súkromných cieľov“.Ľudia, ktorí ho poznajú zblízka, vedia, že peniaze nezhromaž−ďuje pre seba ani pre svojich blízkych. George Soros nevedieživotný štýl miliardára.Státisíce ľudí na celom svete mali príležitosť zažiť, na čo ichpoužíva, keďže boli účastníkmi niektorého z projektov neformál−nej siete jeho nadácií. Ďalší, ktorí ho pozorujú skôr z diaľky, budúvždy poukazovať na to, že prostriedky na „zlepšovanie sveta“získal finančnými špekuláciami. Samozrejme existujú aj takí,ktorí pochybujú o tom, či vôbec nejaké dobro vykonáva alebo sirovno myslia, že naopak škodí. Napokon, mnohí ľudia o kon−krétnej činnosti Inštitútu pre otvorenú spoločnosť a Sorosovýchnadácií vlastne veľa nevedia, hoci o ich zakladateľovi už všeličo