Stiahnuť PDF - OS

144 AnketaKusisko užitočnej práce145TOMÁŠ SABOLdekan Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach1. „Veľká otázka“, takže skúsim radšej odpovedať jednodu−cho. Jedna možná odpoveď sa skrýva v samotnej definícii otvo−renej spoločnosti – ako spoločnosti, kde sa jednotlivci môžu roz−hodovať osobne. Moja radosť zo života pramení aj z tejto možnosti– v nie tak dávnej minulosti vôbec nie samozrejmej. Neviemo žiadnej inej spoločnosti, ktorá by vytvárala lepší „inštitucio−nálny rámec“ pre spoločnosť tvorivých, kriticky mysliacich ľudí,ktorí sú schopní niesť zodpovednosť za svoj život a rozhodnutia,ktoré v ňom urobili – a pritom si zachovať aj istú hranicu intelek−tuálnej skromnosti (aby sme nezabudli ani na tento aspekt Pop−perovej filozofie).2. Nuž, aspoň sme smerom k nej od roku 1989 urobili niekoľ−ko krokov – vďaka ktorým sa významne sťažila možnosť návratuku „karikatúre spoločnosti“ pred týmto dátumom. Avšak aniv súčasnej spoločnosti nevymizla nezanedbateľne veľká skupinaľudí, ktorí sú kedykoľvek ochotní pripojiť sa k akejkoľvek „vzbu−re proti slobode“ – aby sa zbavili zodpovednosti, ktorá je s roz−hodovaním o svojom živote nerozlučne spojená.Celkovo si myslím, že pozitívne zmeny dosť výrazne preva−žujú nad tými negatívnymi – ľudská psychika totiž väčšinou fun−guje tak, že všetky pozitívne zmeny považujeme po krátkej dobeza úplne samozrejmé a z tých negatívnych zmien sme rovnakorýchlo schopní obviňovať kohokoľvek iného (kto je práve poruke).Ak by som mal byť konkrétnejší, čo sa týka aktuálneho spôso−bu vykonávania moci v našej spoločnosti, tejto vládnej garnitúrestačil veľmi krátky čas, aby nám pripomenula dôležitosť Poppe−rovej otázky „Ako usporiadať politické inštitúcie tak, aby zlí a ne−schopní vládcovia nemohli spôsobiť príliš veľa škody?“ – a žiaľ,aj jej aktuálnosť.A ak by sme uniesli ešte jeden citát z Poppera: „monolitnésociálne ciele by znamenali smrť slobody: slobody myslenia, slo−bodného hľadania pravdy a s tým racionality a dôstojnosti člo−veka“, takmer by to vyzeralo, že tu má jedného konkrétneho mo−nolitného adresáta. Ale aj „monoliti“ sú len do času.3. Pohybovať sa v komunite s nadpriemerne vysokou husto−tou ľudí, ktorých tvorivosť a radosť zo života, ale aj intelektuálnaodvaha postaviť sa voči prejavom autoritárstva, tiež súviselas atribútmi otvorenej spoločnosti.KATARÍNA VAJDOVÁriaditeľka NPOA, členka Správnej rady NOS−OSF1. Keď som mala 34 rokov ( v roku 1989) nazdávala som sa,že celý môj ďalší život sa bude odohrávať v pravidelnom, spo−ľahlivom životnom cykle prebiehajúcom od bodu povinnosť(práca, občas schôdza ROH alebo sobotná brigáda v robote či nasídlisku) po bod voľný čas a teda aj radosť (víkend, prázdniny,Vianoce, záľuby). Úsečka. Dva body a spojnica medzi nimi. Tama späť.Prišlo obdobie, kedy som pochopila a s radosťou prijala, žetento stereotyp a nudu akokoľvek pokojné a spoľahlivé, môže,ak tak chcem, vystriedať nový a zaujímavejší model mysleniaa konania. Život sa stal pre mňa oveľa tvorivejším, zaujímavej−ším a spravodlivejším. Predostrel možnosti, ktoré boli pre mňadovtedy nepoznané. Využitie týchto možností mi prinieslo fan−tastické, neočakávané zážitky na osobnej a profesionálnej úrov−ni. Predovšetkým však pocit, že život sa stal skutočne zaujíma−vým. Dynamickým, ktorý neriadi úsečka „tam a späť“, ale najmäto, čo robím, ako to robím a s kým to robím. Vznešenejšie pove−dané, otvorenie sa spoločnosti mi dalo slobodu a rozlet, nájsť svo−je skutočné ja a reálnu možnosť uplatniť sa kreatívnym a zodpo−vedným spôsobom.2. Z pohľadu porovnania s minulosťou desať− dvadsať – tridsaťrokov dozadu je odpoveďou určite áno. Z pohľadu uplatneniadnešných aktuálnych možností a ich využitia na osobnej, komu−nitnej či celospoločenskej úrovni? Váham s jednoznačnou odpo−veďou. Dôvodom na toto váhanie je skúsenosť, že duchovné po−treby sú na piedestáli hodnôt vnímané ako druhoradé. Hovorímo tom, ako ľudia konajú. Chcem veriť, že dočasne.3. Prvá skúsenosť sa viaže na obdobie činnosti Centra nezá−vislej žurnalistiky, ktoré som založila v roku 1993 (bolo činnéod roku 1993 do roku 2003). Médiá, ich úloha a pôsobenie v spo−ločnosti boli dôležitou otázkou transformácie spoločnosti a taksa prirodzeným spôsobom vyvinula spolupráca medzi CNŽa NOS−OSF. Spolupráca bola veľmi vecná a konkrétna: vzdelá−