Stiahnuť PDF - OS

42 Slovensko ako otvorená spoločnosťRadoslav Procházka: Zákony moci, moc zákona43má byť posvätený bojom za bezpečnosť dôchodkových úspor (pla−ty a parochne manažérov DSS−iek), snahy o náhubkovanie mé−dií a perfídne denunciácie mimovládnych oponentov ako nástrojboja za akúsi objektivitu (rozumej selankovitosť) verejného dis−kurzu, zlyhávanie mechanizmov kontroly pri budovaní smetiskana dvore vinohradníckeho mestečka ako súčasť obrany proti spik−nutiu zaplatených opozičných a pop−kultúrnych živlov, vytvára−nie legislatívnych predpokladov pre promenády buldozérov nacudzích pozemkoch ako hlavná zbraň v boji za krajšiu a rýchlejšiudiaľničnú budúcnosť, opakované avíza znárodňovania širokejškály statkov ako súčasť boja proti údajnej opozično−zahranič−nej ekonomickej sabotáži, a tak podobne.Moc jednoducho predstiera, že funguje v stave bezprostred−ného ohrozenia a v takom stave sú, samozrejme, iné priority, akoúzkostlivé ľpenie na pravidlách a dodržiavanie kánonu limitedgovernment, moci obmedzenej zákonmi, ktoré sama prijala. Akk tomu pridáme, napríklad, absolútnu stratu pudu reputačnej se−bazáchovy väčšiny členov parlamentného výboru pre tzv. kon−flikt záujmov, ktorí svojim doterajším výkonom dali pojmu svoj−vôľa netušené rozmery, tvorivé adaptácie schváleného textuzákona zo strany neautorizovaných autorov či čoraz častejší vý−skyt udalostí, ktoré by mohli indikovať postupujúci rozklad etic−kej a odbornej kompetencie policajných zložiek, je jasné, že v zá−pale boja za svätú vec lieta viac triesok, než by sa na taký malýlesík patrilo.Na jednej lodiNiet pochýb o tom, že v porovnaní s dobou temna v polovici mi−nulej dekády sa roky návratu Slovenska do Európy vyznačovalivyššou mierou rešpektu k požiadavkám právneho štátu a žev porovnaní s prvou polovicou milénia pozorujeme v ostatnomobdobí v niektorých konkrétnych „položkách“ právneho štátuistý regres. Avšak tak ako dali zúfalé excesy moci z čias mečia−rizmu nasledujúcej garnitúre priestor na to, aby mohla byť lenlepšia, tak i táto polepšená partia mnohými svojimi postojmi po−skytla tej súčasnej dostatok alibi na všelijaké úkroky a zakrádaniasa poza pravidlá. Ilustratívnym príkladom je ignorovanie seba−obmedzení v procesoch normotvorby najmä na úrovni minister−stiev. Je pravdou, že dostať zákon z podoby prvého rezortnéhonávrhu do podoby parlamentom schváleného textu v priebehuniekoľkých pracovných dní (autorská dielňa V. Tomanovej) jerekord, ktorý sa už asi prekonať nepodarí a ktorý v právnom štátenemožno hodnotiť inak ako zvrátený (omyl: tesne pred odovzda−ním tohto rukopisu sa premiérovi podarilo lehotu od vzniku ná−vrhu do jeho prijatia zákonodarcom skresať na neuveriteľné dvadni!). Je ale tiež pravdou, že flagrantné porušenie rokovaciehoporiadku parlamentu ignorovaním šesťmesačnej lehoty na pred−loženie totožného návrhu zákona je čosi, čomu sa terajší minis−ter vnútra naučil od predošlej zostavy. Podobným je aj spôsob,akým sa doterajšie reprezentácie stavali k bremenám a výhodám,spojeným s výkonom politickej funkcie: všetky prejavovali akút−ne symptómy túžby byť si s ostatnými občanmi rovní v povin−nostiach, ale podstatne rovnejší v právach. A žiadnej, žiadnej sadoposiaľ nepodarilo verejnosť presvedčiť, že na súdoch a úradochsa rozhoduje ak už nie spravodlivo, tak aspoň podľa zákona.Tie súradnice ponovembrového vývoja Slovenska, ktoré sú−visia s jeho dospievaním do podoby právneho štátu a konštitučnejdemokracie, tak potvrdili jeho rodokmeň ako krajiny, ktorá jerozkročená a nevie sa tak celkom rozhodnúť medzi dvoma polo−hami, nárokujúcimi si stať sa dominantnou informáciou jej tradí−cie – medzi nárokom „rakúskej“ politicko−právnej racionality(ktorú k nám importovali Česi) a nárokom „byzantskej“ senti−mentality (ktorou sa podobáme Maďarom). V tej prvej polohe savýkon moci opiera o úzkostlivé dodržiavanie logicky koherent−ného poriadku noriem, v tej druhej spočíva dôraz na charizmelídra, ktorý si je, sám sebe i nám ostatným, najvyšším zdrojompravidiel.Čitateľovi sa rozfázovanie vývoja právneho štátu podľa voleb−ných cyklov môže zdať príliš banálne a prvoplánové. Aj takýmje, rovnako ako realita, ktorú popisuje. Slovami klasika, na Slo−vensku je to tak, že po voľbách si vždy treba zvykať, znovu a na−novo. Vážnejším tónom, postoj moci k právnemu štátu, k jehozdrojom a požiadavkám, bezprostredne súvisí s jej seba−vyme−dzením. Ak je súčasťou psychológie tej−ktorej mocenskej repre−zentácie potreba permanentne si s niekým merať sily, chorobné