Stiahnuť PDF - OS

132 Otvorená spoločnosťGeorge Soros: O kríze a jej riešeniach133vestícií. Na vrchole konjuktúry hodnota záruk a zadlženosti tieždosahuje vrchol. Keď sa cenový trend obráti, účastníci trhu súnútení zvyšovať minimálne vklady, a tým sa oslabujú. Tento roksme mali možnosť pozorovať, že nútená likvidácia záruk vedieku katastrofickému zrýchleniu negatívneho trendu.Môžeme teda povedať, že bubliny majú dve zložky: trend,ktorý reálne existuje v skutočnosti, a nesprávne pochopenie tohtotrendu. Najjednoduchšie a najčastejšie príklady tohto úkazu savyskytujú na trhu s nehnuteľnosťami. Trend spočíva v tom, žehodnota nehnuteľností nezávisí od ochoty bánk poskytovať úve−ry. Na základe tohto nesprávneho pochopenia banky uvoľňujúpodmienky poskytovania úverov, kým ceny stúpajú a počet ľudí,ktorí nie sú schopní splácať úvery, sa zmenšuje. Takto vznikajúbubliny na trhu s nehnuteľnosťami, ku ktorým patrí aj súčasnáamerická bublina. Je pozoruhodné, že takéto nesprávne pocho−penie sa opakuje v najrozličnejších podobách, napriek tomu, žesme v dejinách už často videli, ako podobné bubliny na trhus nehnuteľnosťami praskli.Bubliny nie sú jediným, ale asi najvýraznejším prejavom re−flexivity na finančných trhoch. Súčasťou bublín spravidla býva,že sa úver najprv roztiahne a potom scvrkne, obyčajne s katastro−fálnymi následkami. A keďže finančné trhy majú tendenciu tvo−riť bubliny a bubliny spôsobujú problémy, finančné úrady začaliregulovať finančné trhy. V Spojených štátoch k týmto úradompatrí Federálna banka, Štátna pokladnica, Obligačný a zmená−renský výbor (the Securities and Exchange Commission) a mno−hé ďalšie.Je dôležité uvedomiť si, že regulátori vo svojich rozhodnu−tiach vychádzajú zo skresleného obrazu skutočnosti, rovnako,ak nie viac, ako účastníci trhu, pretože regulátori sú nielen ľudia,ale aj byrokrati, a podliehajú politickým vplyvom. Vzájomnépôsobenie regulátorov a účastníkov trhu má teda tiež reflexívnycharakter. Na rozdiel od bublín, ku ktorým dochádza len zried−ka, hra na mačku s myšou medzi regulátormi a trhmi prebiehaustavične. V dôsledku toho reflexivita neustále funguje a je chy−bou ignorovať jej vplyv. Panujúca teória finančných trhov sa všakpráve tejto chyby dopúšťa a táto chyba má v konečnom dôsledkuna svedomí hĺbku súčasnej krízy.Rýchly zvrat superbublinyVo svojej knihe Nová paradigma pre financné trhy (The NewParadigm for Financial Markets), tvrdím, že súčasná kríza sa líšiod mnohých predchádzajúcich finančných kríz. Toto tvrdeniestaviam na hypotéze, že výbuch americkej bubliny na trhus nehnuteľnosťami zohral úlohu rozbušky oveľa väčšej „super−bubliny“, ktorá potichu rástla už od osemdesiatych rokov.Skrytým trendom, ktorý túto superbublinu spôsobil, bola rastú−ca popularita úveru a pomeru zadĺženosti. Úver, či už poskyto−vaný konzumentom, špekulantom alebo bankám, od konca 2.svetovej vojny rástol oveľa rýchlejším tempom než HDP. Temporastu však ďalej rástlo, a bublina sa z neho stala vo chvíli, keď sak nemu pripojilo nesprávne chápanie, ktoré sa rozšírilo za vládyRonalda Reagana v USA a Margaret Thatcherovej v Británii.Toto nesprávne chápanie je odvodené z panujúcej teórie fi−nančných trhov, podľa ktorej, ako som už spomínal, finančné trhyinklinujú k rovnováhe a k odchýlkam zo stavu rovnováhy dochá−dza len náhodne alebo v dôsledku vonkajších udalostí. Touto te−óriou sa ospravedlňovala viera, že trhy majú mať voľnú ruku, abysledovali vlastné záujmy, a že regulácia trhov je škodlivá. Tejtoviere hovorím trhový fundamentalizmus a tvrdím, že je založe−ná na falošnej logike. Len preto, že sa ukázalo, že reguláciaa ďalšie formy vládneho zasahovania dobre nefungujú, nemožnohlásať, že trhy fungujú dokonale.Napriek tomu, že trhový fundamentalizmus je založený nafalošných premisách, veľmi dobre slúžil záujmom majiteľova manažérov finančného kapitálu. Globalizácia finančných trhovumožnila voľné presúvanie finančného kapitálu a sťažila jednot−livým štátom možnosti zdaňovania a regulácie. Deregulácia fi−nančných operácií slúžila tiež záujmom manažérov finančnéhokapitálu a voľná ruka, ktorú mali pri vynachádzaní nových rieše−ní, zvýšila výnosnosť finančných podnikov. Finančný sektor sarozvinul do tej miery, že tvoril 25 percent celej burzovej kapita−lizácie v Spojených Štátoch a ešte väčšie percento v niektorýchiných krajinách.A keďže trhový fundamentalizmus je postavený na falošnýchpredpokladoch, skutočnosť, že ho osemdesiatych rokoch pový−