Stiahnuť PDF - OS

96 Slovensko ako otvorená spoločnosťMartin Bútora: Čítanie v Sorosovi97Na jednej strane dokáže byť v tomto ohľade voči sebe kritický:pripustil napríklad, že jeho esej z roku 1962 Bremeno vedomiabola skôr „prežúvaním Popperových myšlienok“ ako samostat−ným opusom. No napriek tomu ju v oboch spomínaných knihách,v tej z roku 1995 i tej napísanej o desať rokov neskôr, zaradil nakoniec ako „prílohu“. Opakovane tiež prejavoval starosť o to, čisvoje myšlienky dokáže správne formulovať a tlmočiť, či budúmať platnosť, či nimi zanechá stopu. A o túto pozíciu sa uchádzalaj v poslednom období, keď sa mu v amerických a európskychmédiách i verejných debatách dostalo pozornosti nielen ako auto−rovi ďalšej publikácie Nová paradigma pre finančné trhy (vyda−nej v máji 2008), ale predovšetkým ako systematickému kritiko−vi nedostatkov kapitalizmu a prorokovi krízy.Teoretikom ani filozofom otvorenej spoločnosti sa George So−ros nestal. O to väčšmi však bol, obrazne povedané, jej prakti−kom – a to napriek tomu, že sám seba vníma ako „kontemplatív−ny typ“: „Priťahuje ma dobrodružstvo myšlienok,“ povedal o sebev roku 1995. „Myslenie je v podstate najdôležitejšou súčasťoumojej existencie. Rád veciam rozumiem. Ako mladý muž somsa dosť venoval filozofickým špekuláciám. Veľkú časť svojej mla−dosti som premárnil tým, že som prežúval určité myšlienky. Po−tom som prišiel na to, že konaním sa človek môže naučiť oveľaviac ako meditovaním. Tak sa zo mňa stal aktívny mysliteľ, pri−čom myslenie hrá u mňa dôležitú úlohu pri rozhodovaní o tom,aké činy vykonám, a naopak, aktívna činnosť hrá dôležitú úlohupri zlepšovaní môjho myslenia.“Svoje nadácie zakladal s cieľom „otvárať uzavreté spoločnos−ti, napomôcť otvoreným spoločnostiam k väčšej životaschopnostia rozvíjať kritické myslenie“. Celkom zrozumiteľne sa o tomhovorí v kľúčových preambulách Sorosovho Inštitútu otvorenejspoločnosti (Open Society Institute), grantovej nadácie zastre−šujúcej početné aktivity v USA i vo vyše 60 štátoch Európe, Ázie,Afriky a južnej Ameriky. Pre otvorené spoločnosti je charakte−ristická vláda zákona, úcta k ľudským právam a menšinám, reš−pektovanie rôznosti názorov, demokraticky zvolená vláda, trho−vá ekonomika, kde biznis a vláda nie sú prepojené, a občianskaspoločnosť, ktorá pomáha tomu, aby vláda skladala účty obča−nom. Sieť Sorosových nadácií sa usiluje spoluutvárať také verej−né politiky, ktoré by zabezpečili väčšiu spravodlivosť politických,právnych a ekonomických systémov a uplatňovanie základnýchpráv. Venuje sa zlepšovaniu výkonu spravodlivosti, skvalitňova−niu vzdelávania, verejného zdravia i zlepšeniu pozície nezávis−lých médií. Vytvára tiež nadnárodné aliancie zamerané na bojproti korupcii, na slobodný prístup k informáciám i na ochranua zlepšenie životov ľudí pochádzajúcich z marginalizovanýchspoločenstiev.Začiatky tohto „angažovaného filantropa” boli skromné a nievždy úspešné. Projekt podpory študentov v južnej Afrike mu ne−vyšiel, vtedajší systém apartheidu bol veľmi tvrdý a blokoval všet−ky jeho snahy. Potom začal dávať štipendiá východoeurópskymdisidentom, podporoval poľskú Solidaritu, študentov z Maďarskai chartistov v Československu. Pre pomery vo vtedajšom Čes−koslovensku bolo príznačné, že na zahraničné štipendium – narozdiel od Poľska a Maďarska – sa nedostal prakticky nikto. Ľudiaz Maďarska a Poľska sa naopak mohli dostať na Západ, aj keďvýber štipendistov nebol ideálny, spočíval na ad hoc kontaktocha nápadoch. V roku 1984 sa preto rozhodol pre niečo podstatneväčšie: ponúkol maďarskému veľvyslancovi, že by v jeho kraji−ne zriadil nadáciu, ktorá by udeľovala štipendiá a venovala sakultúrno−vzdelávacím aktivitám. Na jeho prekvapenie bola re−akcia Budapešti pozitívna: „Zrejme vo mne videli podnikateľa,ktorý im dá peniaze bez nejakých veľkých podmienok, príslo−večného strýka z Ameriky, ktorý sa dá využívať.“ (Dodajme, žev Sovietskom zväze prebiehala výmena komunistického vede−nia: po Brežnevovej smrti v novembri 1982 na post generálnehotajomníka nakrátko nastúpil obávaný, no chorľavý Andropov,ktorého po jeho úmrtí vo februári 1984 vystriedal rovnako chorýČernenko a za ním už v marci 1985 nastúpil Michail Gorbačov.)Zriadenie takejto nadácie bolo samozrejme kompromisom,programy museli vždy schváliť obe strany („komunisti chcelivyužiť mňa a ja som chcel využiť ich“) a nadácia mala po celýčas svojich kritikov a dozorcov v straníckom i bezpečnostnomaparáte. Nadácia poskytovala malé granty na projekty rôznehodruhu – od experimentálnych škôl, knižníc a amatérskych diva−delných krúžkov až po farmárske kluby, výstavy výtvarníkov čivýskumné projekty. Míňali sme iba tri milióny dolárov ročne,