Úvod do štúdia mayských hieroglyfov - Wayeb

POZNÁMKA K ORTOGRAFII
Ortografické konvencie sú v mayských štúdiach problémom už od vzniku disciplíny. Mayské slová
boli a stále sú písané rôzne. Jedným z príkladov je často používané slovo „pán“ alebo „vládca“, ktoré
sa objavuje v mayskej literatúre minimálne v piatich rôznych formách: ahau, ahaw, ajau, ajaw a
‘ajaw. Od ratifikácie nových oficiálnych abecied pre guatemalské mayské jazyky (Acuerdo
Gubernativo numero 1046-87 [23. november 1987], jej modifikácie (Acuerdo Gubernativo numero
129-88) [2. March 1988] a publikácie (Lenguas Mayas de Guatemala: Documento de referencia para
la pronunciación de los nuevos alfabetos oficiales), väčšina, i keď nie všetci svetoví odborníci
a bádatelia v mayológii, začali používať novú abecedu v svojich publikáciách.
Pri aplikovaní novej abecedy si možno všimnúť rôzne spôsoby, ktorými sa dá vysporiadať s touto
problematikou. Ortografické konvencie sa obyčajne týkajú štyroch slovných skupín:
(1) Slová v rôznych mayských jazykoch;
(2) Mayské slová, ktoré sú nejakým spôsobom ustálené v terminológii mayských štúdií (ako napr.
názvy dní a mesiacov odvodené z koloniálnej yucatéčtiny);
(3) Miestne názvy a vlastné mená;
(4) Názvy jazykov a etnických skupín.
Na jednej strane sú bádatelia, ktorí používajú novú abecedu v slovách z mayských jazykov, ale
dodržiavajú staré (koloniálne) abecedy v prípadoch #2 až #4; uprostred sú bádatelia s rôznymi
riešeniami: niektorí používajú novú abecedu iba v guatemalských mayských jazykoch (prípad #1)
a staré abecedy v ostatných prípadoch, oba typy bádateľov môžu používať buď starú alebo novú
ortografiu v prípade #2. Mayské názvy takzvaných „dní“ sú obzvlášť ilustratívnym príkladom:
Cauac/Kawak (viď nižšie časť s názvami dní).
Na opačnom konci sú zase bádatelia, ktorí používajú novú abecedu nielen v prípadoch #1 a #2, ale tiež
v prípadoch #3-4, čiže používajú Yukatan namiesto Yucatan, Waxaktun namiesto Uaxactun a K’iche
namiesto Quiche alebo Quiché. Rovnako, väčšina bádateľov ktorí začali používať novú ortografiu vo
všetkých vyššie uvedených prípadoch, stále dodržiava konvencie tradičnej ortografie v prípade
jazykov a etnických skupín mimo mayské územie, používajúc v tom istom texte slová ako Q’eqchi’,
Kaqchikel a Wastek spolu so slovami ako Mixe, Zoque a Nahuatl miesto použitia jedného
z nasledujúcich variantov:
(a) Q’eqchi’, Kaqchikel, Wastek, Mihe, Soke a Nawatl
(b) Kekchi, Cakchiquel, Huastec, Mixe, Zoque a Nahuatl
My sa v tejto spleti snažíme nájsť presvedčivú, konzistentnú a koherentnú pozíciu. Zvolili sme
nasledovnú logiku: čo sa týka mayských slov, či už vo forme vyššie spomenutých prípadov # 1
alebo #2, rozhodli sme sa používať „novú abecedu“. V prípade miestnych názvov sme sa rozhodli
nepoužívať novú abecedu, keďže väčšina miestnych názvov má zaužívané tvary v geografickom
slovníku, vrátane máp a dopravných značiek, a okrem toho odráža celosvetovú zvyklosť prirodzeného
zachovávania miestnych názvov (na rovnakom základe si mestá Leicester a Gloucester v Anglicku
zachovávajú svoje pôvodné ortografie a nie sú písané ako Lester a Gloster). Z tohto dôvodu sa aj my
prikláňame k tradičnej ortografii v prípadoch miestnych názvov ako napr. Yucatan (nie Yukatan),
Edzna (nie Etz’na alebo Ets’na), Coba (nie Koba alebo Kob’a) a Uaxactun (miesto Waxaktun alebo
Waxaktuun). Rovnako, značenie prízvukov v mayských slovách je redundantné, keďže všetky slová
mayského pôvodu sú vyslovované s prízvukom na poslednej slabike. To znamená, že používanie
prízvuku odvodeného zo španielčiny je eliminované: napr. Tonina namiesto Toniná. 2 (Poznámka
prekladateľa: v slovenskej verzii tejto učebnice koncové prízvuky zachovávame, pretože mayské
2 Na rovnakom základe, napríklad všetky slová vo fínštine (vrátane miestnych názvov) nemajú značený prízvuk, keďže vo
fínštine je prízvuk vždy na prvej slabike, tzn. Helsinki nie Hélsinki.
10