Úvod do štúdia mayských hieroglyfov - Wayeb

(1) ch’ok: dieťa, mladosť (podstatné meno)
(2) ch’ok: mladý, malý (prídavné meno)
(3) ch’ok: „je mladý/á“ alebo „je dieťa“
(ch’ok-Ø [mladý/á-3SG.A] / [dieťa-3SG.A])
Napriek tomu, že v mayských jazykoch je zložité odlíšiť podstatné mená od prídavných,
zaobchádzanie s týmito dvomi slovnými kategóriami sa líši aspoň v troch rôznych ohľadoch: (1)
prídavné mená nemôžu byť vlastné; (2) prídavné mená nemôžu slúžiť ako argument slovesa; (3)
prídavné mená nemôžu stáť samostatne, tzn. musí po nich nasledovať podstatné meno, alebo musia
tvoriť vyjadrenie stavu pomocou absolutívneho zámena.
Okrem rozdielu medzi primárnymi a odvodenými podstatnými menami, mayské jazyky rozlišujú
medzi podstatnými menami, ktoré sú vo svojej podstate považované za vlastné a medzi tými, ktoré nie
sú (absolutívne). Okrem faktu, že akékoľvek podstatné meno sa može stať vlastným, ak je pred ním
ergatívne zámeno (zámenná predpona), existuje skupina podstatných mien (napríklad v terminológií
príbuzenských vzťahov, v prípade názvov častí tela a niektorých prvkov odevu), ktoré sú v mayských
jazykoch považované za vlastné zo svojej podstaty. Ak sú takéto podstatné mená vyjadrené v
„nevlastnom“ tvare, vyžadujú špeciálnu príponu pre naznačenie absolutívneho stavu (alebo pádu)
podstatného mena.
Prípony absolutívnych podstatných mien v klasickej mayčine sú: –Ø, –aj a –is. Nulová morféma –Ø je
použitá na označenie nevlastných podstatných mien, kým prípona –aj označuje podstatné mená
vyjadrujúce počítateľné jednotky (oblečenia, šperkov, atď.) nosené ľuďmi. Prípona –is sa používa
výlučne pri podstatných menách označujúcich časti tela (viď Zender 2004: 200-204). Príklady:
Kmeň: Absolutívne podstatné meno: Vlastné podstatné meno:
pakal pakal-Ø u-pakal
„štít“ „(akýsi) štít“ „jeho/jej štít“
tu’p tu’p-aj u-tu’p
„náušnica“ „(akási) náušnica“ „jeho/jej náušnica“
o’hl o’hl-is y-o’hl
„srdce“ „(akési) srdce“ „jeho/jej srdce“
k’ab k’ab-is u-k’ab
„ruka“ „(akási) ruka“ „jeho/jej ruka“
Okrem primárnych podstatných mien (všetky vyššie uvedené príklady) možno vytvoriť nové podstatné
mená z iných slovies, prídavných mien ako i podstatných mien. Tieto odvodené podstatné mená majú
okrem iných aj uvedené prípony: –lel a –il (abstraktné podstatné mená), –o’l a –aj (podstatné mená
odvodené z prechodných slovies), –e’l (podstatné mená odvodené z neprechodných slovies), –iil, –u’l,
–al, –ol a –nal (toponymické prípony) a –ib, –ab, –uub, –ol a –il (inštrumentálne 33 prípony).
Abstrahujúce prípony menia podstatné mená na abstraktné koncepty; napríklad slovo ajaw alebo
„pán“ sa zmení na „panstvo“ ak obsahuje abstrahujúcu príponu –lel. Pomocou inštrumentálnych
prípon –ib, –ab a –uub môžu byť slovné kmene transformované na podstatné mená opisujúce akciu
slovesa. Napríklad z neprechodného slovného kmeňa uk’ („piť“), možno pomocou inštrumentálnej
prípony –ib vytvoriť podstatné meno uk’ib, čo doslova znamená inštrument na pitie – pohár.
V klasickej mayčine stoja prídavné mená pred podstatnými menami a tvoria sa nasledovným
spôsobom: podstatné meno + prípona SA 1 l (tzn. podstatné meno + samohláska korešpondujúca s
kmeňovou samohláskou podstatného mena +l). Napríklad prídavné meno vytvorené zo slova kakaw
(„kakao / čokoláda“) je kakawal („čokoládový“). Rovnakým spôsobom slovo chan („obloha“ alebo
33 Nemá gramatický význam (nesúvisí so siedmim pádom), ale sémantický (pozn. prekladateľa).
28