Úvod do štúdia mayských hieroglyfov - Wayeb

I ÚVOD
Najstaršie známe mayské texty pochádzajú z prvého storočia pred Kristom a najmladšie boli napísané
približne v období španielskej conquisty. Podľa hrubého odhadu bolo počas archeologických
vykopávok, v múzeách alebo súkromných zbierkach vo svete objavených okolo 10 000 jednotlivých
textov. Väčšina z nich bola napísaná počas klasického obdobia (200 – 900 po Kr.) na keramických
nádobách a kamenných monumentoch, ako napríklad na stélach a dverových prekladoch. Okrem
týchto sa objavili ďalšie hieroglyfické texty aj na iných médiách, resp. miestach ako napríklad
v kódexoch, 3 na drevených dverových prekladoch, štukových fasádach, freskách na stenách budov, na
stenách jaskýň, kostiach, jadeite, obsidiáne, tehlách, keramike atď.
Systém mayského hieroglyfického písma obsahuje viac ako 1000 rôznych znakov. Mnohé z nich sú
však buď variáciami toho istého symbolu (alografy), alebo sú to znaky, ktoré sa čítajú rovnako
(homofóny). Mnohé z nich sa tiež používali iba v určitom období, alebo oblasti. To znamená, že
celkový počet hieroglyfov používaných v jednom období nepresahoval 500 znakov. 4
Systém mayského písma zaraďujeme lingvisticky do logosylabického systému pozostávajúceho zo
znakov reprezentujúcich celé slová (logogramy) a zo slabík (slabičných znakov, ktoré môžu fungovať
ako slabiky, ale aj ako fonetické znaky). Mayské písmo obsahuje približne 200 rôznych slabičných
fonetických znakov, z ktorých okolo 60% sú homofónne znaky. To znamená, že klasická mayčina
obsahuje asi 80 fonetických slabík a asi 200 grafematických slabík. 5 Pri porovnaní s ostatnými
mezoamerickými systémami písma je zrejmé, že starovekí Mayovia používali písmo s potenciálom
zaznamenať rovnako komplexné lingvistické štruktúry ako má hovorený prejav mayských jazykov.
V praxi je však písmo skrátenou grafickou verziou komplexných syntaktických štruktúr a vynechané
časti preto musí doplniť čitateľ, ktorý jazyk reprezentovaný písmom dôverne pozná.
1. HISTÓRIA ROZLÚŠTENIA
Rozlúštenie mayského písma má zaujímavú, takmer 500 rokov dlhú históriu. Počas tohto obdobia sa
bádatelia snažili pochopiť fungovanie systému písma, ktoré na prvý pohľad vyzerá tak cudzo ako si je
možné len predstaviť. Na tomto mieste nie je možné vyrozprávať jeho celú históriu, ani len v
základných črtách. Uvádzame tu len veľmi stručné zhrnutie najdôležitejších prelomových momentov,
ktoré by čitateľovi mali slúžiť pre lepšiu predstavu odkiaľ pochádzajú niektoré interpretácie.
V roku 1862, francúzsky duchovný Charles Étienne Brasseur de Bourbourg pri hľadaní
výskumného materiálu z Nového Sveta v Kráľovskej historickej akadémií v Madride objavil rukopis
s názvom Relación de las cosas de Yucatán 6 napísaný biskupom Diegom de Landom. O dva roky
neskôr Brasseur de Bourbourg rukopis publikoval v bilingválnej verzií (španielskej a francúzskej)
s titulom Relation des choses de Yucatán de Diego de Landa.
3 Všetky štyri zachované a čitateľné mayské kódexy sú datované do poklasického obdobia (1000-1697 po Kr.). Vyrobené
boli z lyka rôznych druhov amate (figovníka – Ficus cotonifolia, Ficus padifolia) a poskladané do formy leporela, ktoré bolo
možné rozprestrieť ako paraván. Okrem poklasických kódexov, existuje aj niekoľko kódexov z klasického obdobia, ktoré sa
našli počas vykopávok v hroboch (Angulo 1970). Tropická klíma ich však poznačila tak nepriaznivo, že z nich zostali iba
amorfné kôpky organického materiálu, sadry a pigmentu.
4 Michael Coe (1992: 262) udáva omnoho nižší počet: okolo 200 – 300 glyfov používaných v rovnakom období a celkovo
v mayskom písme asi 800 glyfov.
5 Viď tabuľku XIV: Tabuľky slabík.
6 Rukopis je v skutočnosti skrátená verzia strateného originálu napísaného Diegom de Landom Calderónom okolo roku 1566
v Španielsku. Táto verzia putovala od jedného pisára k druhému až kým jej neskoršiu verziu (napísanú okolo roku 1660)
neobjavil Brasseur de Bourbourg. Slovenská verzia: Správa o veciach na Yucatáne, ktorú napísal brat Diego de Landa z rádu
sv. Františka roku Pána 1566 (prekl. Milan Kováč) SAHI, Bratislava 2010.
12