Úvod do štúdia mayských hieroglyfov - Wayeb

PRECHODNÉ SLOVESÁ: (PRS)
(1) ČINNÉ: ERP-SPSASP-SA1w-ABP
V činnom rode je agent podmetom slovesa, zatiaľ čo deagent je predmetom slovesa.
u-chu-ku-wa
uchukuw
u-chuk-uw-Ø
„on/ona chytil(a)/zajal(a)…“
Príklad: uchukuw Aj Ukul Yaxuun Bahlam
„Yaxuun Bahlam zajal Aj Ukul“
V činnom rode prechodných slovies je pred koreňom zámeno tretej osoby u- (“on/ona/ono”) a za
koreňom nasleduje slabika wa, ktorá stanovuje tématickú príponu -Vw pre činné prechodné
konštrukcie. Samohláska prípony –Vw otvára samohlásku koreňa slovesa; príklady: u-chok-ow
(“on/ona to hodil(a)”); u-tz’ap-aw (“on/ona to vložil(a)/zasadil(a)”) a u-but’-uw (“on/ona to
zahrabal”). V mayskom písme je však grafematická prípona prechodných slovies v činnom rode vždy
naznačená slabikou wa bez ohľadu na samohlásku koreňa slovesa. 64
(2) PASÍVNE: SPSAhSP-aj-ABP 65
V trpnom rode sa deagent stáva podmetom slovesa a agent je buď úplne vynechaný, alebo skrytý v
nepriamej fráze.
tzu-tza-ja
tzu[h]tzaj
tzu[-h]tz-aj-Ø
„je to dokončené“
chu-ka-ja
chu[h]kaj
chu[-h]k-aj-Ø
„on/ona bol/a zajatý/zajatá“
Príklad: chuhkaj Aj Ukul (ukabjiiy Yaxuun Bahlam)
„Aj Ukul Bol zajatý (pôsobením Yaxuun Bahlama)“
64 Doposiaľ je otázkou či tématickou príponou pre činné tranzitívne spojenia je –SAw alebo –SA’w. Lacadena a Wichmann
(2005: 32) sa k tejto problematike vyjadrili nasledovne: “Glotálne explozívum nie je možné priamo rekonštruovať, ale
zaznamenali sme, že v jazyku chontal sa objavuje glotálne explozívum v korešpondujúcej morféme –e’. Je možné, že sa táto
prípona vyvinula z –SA 1 ’w, nahradením harmonickej samohlásky samohláskou e a vynechaním w. Ak aj nie je glotálne
explozívum v tématickej prípone rekonštruovateľné v protomayskom jazyku, je možné, že sa mohlo vyskytovať v jazyku
protoch’ol ako inovácia v tejto skupine.” V tejto učebnici je tématická prípona pre činné tranzitívne spojenia označovaná ako
–SAw, odporujúc tak pravidlám harmónie uvedeným v Apendixe J. Treba však poznamenať, že ako sa zdá, pravidlá
harmónie neplatia jednotne pre všetky slovesné prípady. Moderní epigrafisti sa musia rovnako vysporiadať s chýbajúcou
slabikou wu ako v minulosti starovekí pisári. Slabika je potrebná ak chceme zapísať (podľa pravidiel hramónie) slovo
končiace sa na –uw. To však znamená, že pravidlá harmónie nie sú konzistentné. Zdá sa, že mayskí pisári používali iba
obmedzený počet koncových slabík bez špecifickej indikácie (komplexity) zdvojovania (zloženia) koreňovej samohlásky
(alebo v ktorejkoľvej predchádzajúcej samohlásky). Štatisticky, majú tieto koncové slabiky tendenciu obsahovať najmä
samohlásky /a/, /i/ alebo /e/ (–SAa, –SAi , a –SAe) a naopak /o/ a /u/ (–SAo a –SAu) sa objavujú iba zriedka. Toto naznačuje,
že samotný disharmonický zápis nie vždy indikuje zdvojovanie (zloženie) samohlásky a rovnako, synharmonický zápis zase
nie vždy znamená, že samohlásky sú krátke. Mayské písmo vo všeobecnosti nie je sterilným mechanickým aparátom (nie
viac než akýkoľvek iný svetový písomný systém) a nemožno sa ho snažiť presne vtesnať do teoretického lingvistického
modelu (Kettunen 2008).
65 Tu si treba všimnúť, že (rekonštruované) vložené -h- v skutočnosti naznačuje trpný rod a prípona –aj je iba tématickou a
derivačnou (naznačujúcou sémantický vzťah medzi slovom a jeho základom) príponou.
75