Úvod do štúdia mayských hieroglyfov - Wayeb

10. SÉMANICKÉ DETERMINANTY A DIAKRITICKÉ ZNAMIENKA
Sémantický determinant je znak, ktorý naznačí čitateľovi správny význam v prípade graficky
identických glyfov, ktoré môžu mať viac ako jeden význam. Sémantické determinanty sú však bez
fonetickej hodnoty (cf. Zender 1999: 14). Najčastejšie citované príklady sémantických determinantov
v mayskom písme sú kartuše a piedestály, ktoré tvoria „rám“ pre „znaky dní“.
Diakritické znamienka sú znaky bez fonetickej hodnoty, ktoré pomáhajú čitateľovi naznačiť
výslovnosť znaku alebo slova. Dobrými príkladmi diakritických znamienok v jazykoch založených na
latinčine sú tzv. „cedilla“ napr. vo francúzskom slove façade, ako aj mnohé akcenty vyskytujúce sa
v ďalších európskych písomných systémoch (napr. dĺžne a mäkčene v slovenčine).
Ďalším bežným diakritickým znamienkom v starovekom mayskom písme sú dve malé bodky.
Najčastejšie bývajú umiestnené v ľavom hornom alebo dolnom rohu slabičných znakov (viď napríklad
‘kakaw’ v slovníku ku koncu učebnice). Toto diakritické znamienko sa označuje ako „znak zdvojujúci
slabiku“ a slúži na zdvojenie fonetickej hodnoty priľahlého znaku. Takže napríklad sylabogram ka sa
číta ako kak(a) a znak le sa číta ako lel(e). V transkripcii hieroglyfov je prítomnosť tohto diakritického
znamienka naznačená číslom 2 umiestneným zvyčajne nad alebo pred sylabogramom, či logogramom,
s ktorým súvisí. Vyskytuje sa však vo všetkých štyroch pozíciách.
Detailný výskum ukázal, že tieto bodky slúžia výlučne na zdvojenie fonetickej hodnoty slabík, resp.
sylabogramov. V zriedkavých prípadoch, keď sa toto diakritické znamienko objaví vedľa logogramov
má očividne slúžiť na zdvojenie sylabogramov, ktoré sa nachádzajú v rámci interného poriadku čítania
na konci glyfickej kolokácie (vpravo dolu). Čiže preferovaná pozícia tohoto diakritického znamienka
je na začiatku glyfickej kolokácie. Táto pozícia čitateľa upozorňuje, že blok glyfov obsahuje
zdvojenie.
11. POLYVALENCIA: POLYFÓNIA A HOMOFÓNIA
Ďalším mätúcim prvkom mayského písma je polyvalencia. Túto črtu možno nájsť v každom jazyku na
svete. V prípade mayského písma je však problémom, že pre netrénované oko polyvalencia pridáva na
komplexnosti už aj tak zložitému systému. Polyfónia (alebo homografia) znamená, že daný znak
môžeme čítať rôzne (hoci je zapísaný rovnako). V mayskom písme napr. slová (resp. zvuky) čítané
ako tuun a ku môžno zapísať rovnakým spôsobom. Na druhej strane existuje homofónia, čo znamená,
že rôzne znaky majú rovnakú fonetickú hodnotu, či už v slabike alebo slove. Napríklad slová pre had,
štyri a obloha (nebesá) sa vyslovujú rovnako (ako chan alebo kan – podľa dialektu), avšak každý
z nich je zapísaný pomocou iných glyfov.
CHAN CHAN CHAN-na
Chan chan chan
“had” “štyri” “obloha”
Vyššie uvedené črty môžu znieť nezvyčajne a cudzo ľuďom, ktorí sú zvyknutí na latinskú abecedu.
Náš systém však tiež obsahuje písmená a znaky (logogramy), ktoré vyzerajú oku netrénovanému na
latinskú abecedu cudzo. Najmä v prípade jazykov s nesystematickými (a menej fonémickými)
24