Úvod do štúdia mayských hieroglyfov - Wayeb

Pokroky v štúdiu mayských hieroglyfov, aj keď len v postupných krokoch pokračovali. Do začiatku
50-tych rokov 20. storočia bádatelia postúpili hlavne v oblasti tvoriacej kalendárnu časť textov. 10
V dôsledku tohto úspechu vznikla pravdepodobne myšlienka, že mayské písmo je čisto logografické.
Rovnako sa predpokladalo, že nápisy sa zaoberajú astronómiou a historickým udalosťiam nevenujú
pozornosť, čo bola v tom čase myšlienka prevládajúca v akademických kruhoch.
Pokusy čítať mayské hieroglyfy (alebo ich časti) foneticky boli odsúdené na neúspech. Hoci už v 19.
storočí niekoľko bádateľov ponúklo niekoľko dôležitých interpretácií, žiadny z nich nedokázal nájsť
systematickú metódu, ktorou by objasnil a potvrdil svoje myšlienky a dohady.
V roku 1876 francúzsky akademik León Louis Lucien Prunol de Rosny vo svojej štúdií
Déchiffrement de L’Écriture Hiératique de l’Amerique Centrale uviedol, že mayské hieroglyfické
písmo je čiastočne založené na fonetických znakoch. Jeho lingvistické vzdelanie a znalosti iných
svetových písomných systémov a jeho práca o mayských hieroglyfoch ho priviedli k záveru, že
mayské písmo pozostáva z logografických ako aj z fonetických znakov. Napriek tomu uplynuli tri
štvrtiny storočia od de Rosnyho práce kým svetlo sveta uzrela prvá systematická štúdia týkajúca sa
fonetickej časti mayského písma.
Začiatkom 50-tych rokov výskumník z Etnologického inštitútu v Leningrade Jurij Knorozov znova
testoval Landovu abecedu a porovnával ju s existujúcimi kópiami (Villacorta and Villacorta 1933)
troch známych mayských kódexov, ktoré našiel v roku 1945 pri dobýjaní Berlína. 11
Knorozovovou metódou bolo najprv naštudovať už rozlúštené písomné systémy. Na základe
podobností medzi nimi a počtu znakov používaných v rozličných systémoch Knorozov navrhol, že
mayské písmo pozostáva z logogramov, ako i fonetických znakov. Predpokladal, že mayské písmo sa
v hrubých rysoch podobá japonskému.
Knorozov začal svoje predpoklady testovať, používajúc
Landovu abecedu s predstavou, že nereprezentuje
abecedné znaky, ale slabiky. Predpoklad týkajúci sa
slabík podporoval fakt, že išlo o charakteristickú črtu
dovtedy rozlúštených starovekých systémov písma.
Knorozov aplikoval niektoré znaky z Landovej abecedy
priamo na glyfy vyskytujúce sa v mayských kódexoch.
Jedným zo znakov bolo Landovo cu 12 nasledované
neznámym glyfom. Znaky sa nachádzali nad obrázkom
zobrazujúcim moriaka. Knorozov na základe toho usúdil,
že glyf vyjadruje zobrazené zviera. 13 Tento predpoklad
bol podporený opakujúcou sa asociáciou medzi
kombináciou glyfov a obrázkom moriaka v kódexoch.
Obr. 2: Detail z Madridského kódexu
(nakreslil Carlos A. Villacorta).
Thomasa (1886). [...] Whorfove vyhlásenia sú varovaním pre všetkých s podobne nekritickým prístupom k problematike
hieroglyfov“.
10 Koncom 19. storočia saský knihovník Ernst Förstemann študoval časť Landovho diela venovanú kalendáru spolu
s Drážďanským kódexom a inými mayskými textami. Zistil, že Mayovia používali dvadsiatkovú číselnú sústavu a že ich
matematický systém obsahoval nulu. Förstemann prišiel tiež na to ako fungujú tabuľky Venuše, kalendár Tzolk’in a lunárne
tabuľky v Drážďanskom kódexe. Taktiež objavil systém dlhého počtu v mayských monumentálnych textoch. Začiatok 20.
storočia bol tiež svedkom ďalších objavov ako napr. identifikácia hlavových variantov mayských čísel, alebo korelácia medzi
mayským dlhým počtom a Gregoriánskym kalendárom, ktorú objavil americký žurnalista Joseph T. Goodman.
11 Kettunen 1998a a 1998b.
12 V novej ortografii je to ku (viď kapitolu: Poznámky k ortografii).
13 Popis Knorozovovej metódy je tu zjednodušený. Pre detailnú analýzu si čitatelia môžu pozrieť štúdie zahŕňajúce analýzy
jeho metódy (napr. Coe 1992), resp. samotnú Knorozovovu štúdiu.
14