Úvod do štúdia mayských hieroglyfov - Wayeb

AYIN-ni a[h]yin acutus & C.moreleti)
AYIN a[h]yi[i]n – možno je koreň slova
v skutočnosti ahiin
alebo ayiin než tu
uvedená forma
bah ba-hi baah PODST. M. 1) „syseľ“
ba-hi-ja baah-[ii]j / PRÍD. 2) „líc“ ako
ba-ji-ja baaj-[ii]j / baa[h]-[ii]j rozlišovač v titulatúre
[BAH]hi baah vysokých elít nesúcich
BAH bah / ba[a]h špecifickým titulom
ba ba[h] / ba[ah] 3) „obraz, ja“
4) s príponou –il
a v spojení so slovným
kmeňom a’n „byť,
existovať“ sa používa
ako časť zosobňujúcich
vyjadrení
baak ba-ki baak PODST. M. 1) „kosť, kostra“
ba-ki-li baak-[i]l 2) „zajatec, väzeň“
BAK-ki baak zajatý vo vojne
ba-ka
bak
BAK
bak / ba[a]k
bahlam ba-la-ma ba[h]lam PODST. M. „jaguár“ (Panthera onca)
BALAM-la-ma ba[h]lam alebo mačkovité vo
BALAM-ma ba[h]lam všeobecných koreňoch
BALAM ba[h]lam od slovesa bal- „skryť“
s činnou príponou –am,
doslova “skrývač“
batun ba-TUN-nu batun PODST. M. kôstka plodu neznámej
rastliny ()
ba’tz’ ba-tz’u ba’tz’ PODST. M. „(čierny) vrešťan
BATZ’ ba[’]tz’ guatemalský (druh
opice)“ (Alouatta pigra)
bay ba-ya tučný
bih / bij bi-hi bih PODST. M. „cesta“ porovnaj so
bi-ji bij sakbih čo je doslova
bi bi[h] / bi[j] „biela-cesta“ -
pomenovanie používané
v klasickom období pre
cesty vybudované na
násype, na Yucatáne
nazývané sakbe
bij ta-ta-bi (K1196) tat bij PODST. M. „riadok (textu)“
bihtuun bi-TUN-ni bih-tuun ZPM doslova „cestný kameň“
[bi]TUN-ni bih-tuun vzťahuje sa ku
dláždeným povrchom,
zvlášť k hracej ploche
loptových ihrísk
bola’y bo-la-yi bolaay PODST. M. „dravé zviera, predátor“
BOL-la-yu bola’y konkrétne sa vzťahuje
111