Úvod do štúdia mayských hieroglyfov - Wayeb
Úvod do štúdia mayských hieroglyfov - Wayeb
Úvod do štúdia mayských hieroglyfov - Wayeb
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
POZIČNÉ SLOVESÁ:<br />
SPSASPl-aj-ABP (východný ch’olti’)<br />
SPSASP-waan-ABP (západný ch’ol)<br />
Pozičné slovesá sa vzťahujú k fyzickým stavom alebo k pozíciám ako napr. státie, sedenie, kľačanie,<br />
visenie, ležanie, nakláňanie, ohýbanie a ukláňanie sa, v ktorých sa môžu nachádzať ľudia, zvieratá<br />
alebo neživé objekty (Bricker 1986: 29; Lacadena and Wichmann 2002b).<br />
CHUM[mu]-la-ja<br />
chumlaj<br />
chum-l-aj-Ø<br />
(“on/ona sedel/a”)<br />
CHUM[mu]-wa-ni<br />
chumwaan<br />
chum-waan-Ø<br />
(“on/ona sedel/a”)<br />
Okrem pozičných slovies existuje aj ďalšia skupina slovies, ktoré z nich môžu byť odvodené: –bu<br />
kauzatívum (prechodné sloveso účinné). Napríklad pat-laj „bol vyrobený/vykonaný“ > u-pat-bu<br />
„ona/ona to vyrobil/a /vykonal/a“ > u-pat-bu-uuj „ona/ona to vyrobil/a /vykonal/a“.<br />
INCHOATÍVNE (FORMATÍVNE) SLOVESÁ:<br />
SPSASP-aj-ABP<br />
SPSASP-SAn-ABP<br />
Inchoatíva sú slovesá vzťahujúce sa k nejakej prebiehajúcej činnosti “stávania sa” a referujú o zmene<br />
podmetu, či už je táto náhodná, <strong>do</strong>časná, alebo stála. Všetky inchoatívne slovesá sú odvodené z<br />
podstatných, alebo z prídavných mien.<br />
AJAW-ni<br />
ajawaan<br />
ajaw-aan<br />
(“stal sa kráľom”/“stala sa kráľovnou”)<br />
AFEKTÍVNE (EXPRESÍVNE) SLOVESÁ:<br />
(SPSASP) SPSASP-l-aj-ABP<br />
Afektíva sú slovesá vychádzajúce z javov ako sú hlučné zvuky, intenzívne vône/zápachy a<br />
onomatopoické (zvukomalebné, napo<strong>do</strong>bujúce) zvuky.<br />
ba-la-ja<br />
ba[j]laj<br />
ba[j]-l-aj-Ø<br />
(“búšenie”)<br />
TRPNÉ PRÍČASTIA:<br />
SPSASP-SAl-(i)-ABP<br />
V akomkoľvek jazyku Ch’ol sú trpné príčastia v skutočnosti akostnými prídavnými menami.<br />
ha-ma-li-ya<br />
hamliiy<br />
ham-l-iiy-Ø 66<br />
(“ bolo [to] otvorené”)<br />
66 “[…] ha-ma-li-ya dáva ham-l-iiy; v skutočnosti by to malo byť hamaliiy, ale druhé /a/ sa stráca pretože prízvuk je na<br />
poslednej slabike.” (Søren Wichmann, osobná komunikácia, 2002).<br />
78