Úvod do štúdia mayských hieroglyfov - Wayeb

II SYSTÉM PÍSMA
4. KONVENCIE TRANSKRIPCIE A TRANSLITERÁCIE MAYSKÝCH TEXTOV
Pri transkripcii mayských textov platia v tejto učebnici nasledovné pravidlá:
(1) Transkripcie sú uvedené tučným písmom
(2) Logogramy sú zapisované VEĽKÝMI tučnými písmenami
(3) Slabičné znaky (sylabogramy) sú písané malými tučnými písmenami
(4) Jednotlivé znaky v rámci daného bloku glyfov sú oddelené pomlčkami
(5) Otázniky sa používanjú nasledovne:
(a) oddelené pomlčkami v rámci daného bloku glyfov, ak význam časti glyfu nie je známy
(b) uvedené samostatne (izolované), ak význam celého glyfu (bloku glyfov) nie je známy
(c) nasledujúce tesne za prepisom slabiky alebo logogramu v prípade, že význam daného
znaku nie je úplne potvrdený, alebo je inak problematický, resp. neistý
(6) Rekonštruované (analyzované) zvuky, napr. nevyslovované hlásky, glotálne frikatíva (trené
spoluhlásky) (/h/) a glotálne explozíva (spoluhlásky artikulované prudkým uvoľnením záveru, tzv.
razené) (’), dlhé samohlásky, alebo akékoľvek zložené samohlásky by nemali byť reprezentované
v tomto štádiu transkripcie. Toto sa vzťahuje aj na logogramy, ktoré sa majú zapísať
v najjednoduchšej možnej forme. Naša metóda transkripcie, nazývaná aj širokou transkripciou,
nezahŕňa analyzované zvuky, ktoré nie sú vlastnou súčasťou hieroglyfov, ale ktoré indikuje pravidlo
harmónie (viď Lacadena a Wichmann 2004 a Apendix J v tejto učebnici).
Čo sa týka transliterácie mayských textov, platia nasledovné pravidlá:
(1) Transliterácia sa uvádza kurzívou
(2) Dlhé samohlásky a glotálne zvuky odvodené podľa pravidla harmónie 25 sa označujú bez zátvoriek;
zatiaľ čo:
(3) Zrekonštruované zvuky na základe historických, interných alebo paleografických dôkazov
uvázame v [hranatých zátvorkách]. Nami používaná transliterácia sa nazýva aj úzkou transliteráciou
(vrátane zrekonštruovaných zvukov na základe historických, interných alebo paleografických dôkazov
– miesto širokej transliterácie, ktorá tieto rekonštrukcie nezahŕňa).
Existujú rôzne spôsoby lingvistickej analýzy textov. Dva najbežnejšie, morfologická segmentácia a
morfologická analýza, sú prezentované na strane 80. Prvý typ lingvistickej analýzy vyznačuje
morfologické hranice, ktoré sú oddelené pomlčkou. Takzvané nulové morfémy sú vyznačné znakom
Ø. Druhý typ lingvistickej analýzy poskytuje gramatický opis slov. Existuje niekoľko metodických
postupov ako popísať tieto komponenty. Pri publikovaní to väčšinou závisí od editorov. V tejto
učebnici používame malé písmená pre glosy 26 a VEĽKÉ PÍSMENÁ pre lingvistickú terminológiu.
Nasleduje príklad vyššie spomenutých etáp lingvistickej analýzy.
1. chu-ka-ja
2. chu[h]kaj
3. chu[-h]k-aj-Ø
4. zajať-PAS-THM-3SA
5. “on/ona bol/a zajatý/á”
1 = transkripcia
2 = transliterácia
3 = morfologická segmentácia
25 Viď Lacadena a Wichmann 2004 a od strany 54 ďalej v tejto učebnici.
26 Glosa je krátky všeobecný preklad slova alebo morfémy, ktorý neberie do úvahy kontext v ktorom sa nachádzajú.
18