Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.neberie na aktuálnosti a časovosti: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovoriliproroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ (Lk 24,25-26).Po podaní výkladu prichádza svetlo. Učeníci začínajú tušiť, že Ježiš žije, že musí žiť!Slová, ktoré počuli dnes ráno od žien, ktoré sa vrátili od hrobu, že hrob je prázdny, nemôžubyť klamstvom. Učeníci začínajú cítiť, že slová tohto ich „sprievodcu“ v ich vnútri zapaľujúzvláštne svetlo. Tušenie, že Ježiš musí žiť, sa stáva istotou. Rozuzlenie či skutočné svetlov celej svojej sile príde v okamihu, keď pri večeri berie tento ich „sprievodca“ do rúk chlieb,žehná ho, láme a podáva im. „Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol“ (Lk24,31).V živote veriaceho človeka sa stávajú podobné udalosti. Do nášho života prídu okamihy,keď sa strácajú všetky nádeje, istota a naraz sa okolo nás vytvorí vákuum, prázdnota. Človekhľadá, čoho by sa zachytil, o čo by sa oprel. A keď nemôže nič nájsť, často odchádza akoučeníci do Emauz.My si však musíme uvedomiť, že Boh sa nevzdá nikoho z nás. Vidíme to na učeníkoch.Ježiš nejde za nimi, ale s nimi. Ježiš ide za každým z nás. On predsa nechce stratiť nikoho,koho mu Otec nebeský zveril.Áno, má to s nami ťažké. My sme tak často nestáli, rýchlo meníme svoj postoj, a to ajk Bohu. Často sa vzďaľujeme od Boha, a preto nás ešte viac opúšťajú sily a napĺňa prázdnota.A predsa, evanjelium nám hovorí tak jasne o prostriedkoch, ktoré oživujú našu lásku, ktorépomáhajú k ozdraveniu chorej duše či zlomeného srdca. Musíme si uvedomiť, že ak chceme,aby naše srdce skutočne horelo láskou k Bohu, k blížnemu, aby sme mali v sebe lásku,musíme často pristupovať ku Sviatosti oltárnej, zúčastňovať sa na sv. omši, pretože tamprežijeme skutočné spoločenstvo a tam pocítime blízkosť Pána Ježiša. Tam sa rozhovorí našesrdce a bude nám znova tak dobre.Nielen učeníci, ale aj my sa pri svätej omši presviedčame o veľkej posile vo viere. Pretovidíme, že už prví kresťania pochopili význam eucharistickej slávnosti svätej omše, ktorá imumožňovala stretnúť sa tvárou v tvár s Bohom, až pokiaľ sa neskončila doba zjavení. Potompo nanebovstúpení pravidelne v nedeľu si pripomínali toto stretnutie s osláveným Kristom.A tu vidíme, že i na konci 20. storočia je možné stretnúť sa s Kristom, pričom sa námrozhorí srdce, pocítime jeho blízkosť a môžeme sa cítiť tak dobre. to preto, že Kristus sa námdáva pri svätej omši celý za pokrm, aby nás posilnil na ceste, na ktorej hľadáme pravdu,zmysel života, svoj krásny cieľ.Ježiš je tu i dnes s nami ako s dvoma emauzskými učeníkmi, aby odstraňoval svojoumilosťou naše pochybnosti, ale i našu malomyseľnosť. Kto chce skutočne stretnúť sa sozmŕtvychvstalým Kristom, nech sa otvorí jeho slovám a nech pristúpi k jeho stolu, kde podspôsobom chleba a vína môže skutočne prijať jeho Telo a Krv.Nikdy neodchádzajme beznádejní z cintorína, pretože Kristus skutočne zvíťazil nadsmrťou.Amen.10www.evanjelizacia.eu