Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.Keď sledujeme texty nedeľných čítaní z evanjelia, cítime úžasnú starosť Pána Ježišao Cirkev tu na zemi, o svojich bratov a sestry. Minulú nedeľu sme čítali o udalosti pozmŕtvychvstaní Pána Ježiša, keď sa tretí raz zjavil apoštolom na brehu Tiberiadského mora.Pri tomto stretnutí Ježiš položil Petrovi otázku – miluješ ma – na ktorú musel Peter tri razyodpovedať. Vieme, že to tak zapôsobilo na Petra, že si uvedomil vážnosť slov svojho Majstraa pri poslednej odpovedi sa rozplakal. Kristus ustanovil Petra za prvého pápeža, prvéhobiskupa medzi apoštolmi a pretože odišiel hlásať učenie Pána Ježiša do Ríma, kde aj zomrel,naša viera sa volá rímska a katolícka preto, že sme stúpencami učenia Pána Ježiša.Vieme, že Pán Ježiš sa ani po svojom nanebovstúpení neprestal starať o svoju Cirkev, žejej sľúbil Ducha Svätého, čo sa aj na desiaty deň po nanebovstúpení uskutočnilo. Duch Svätýje ten, čo i dnes riadi svoju Cirkev cez viditeľnú hlavu Cirkvi-pápeža. Aj Svätý Otec JánPavol II. často používa slová dnešného evanjelia na svojich cestách po celom svete, aby akozástupca Krista zdôraznil potrebu nových povolaní a to rehoľných a kňazských. To, že Ježišpoužil prirovnanie známe poslucháčom z bežného života – ovce počúvajú pastiera a idú zajeho hlasom – nie je nedôstojné pre nás. Cítime, že tu nejde o znižovanie dôstojnosti človeka,ale ide o nádherné prirovnanie, úžasnú myšlienku. Vieme, že dobrý pastier je ochotný urobiťvšetko, aby nestratil ani jednu zverenú ovečku.Pán Ježiš zomrel za všetkých. Ježiš je Pastier a my sme jeho stádo. Preto chápeme taki slová evanjelia: „Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší ako všetci a nik ich nemôže vyrvaťz ruky môjho Otca. Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10,30).Keď sledujeme dianie v Cirkvi u nás za posledné roky po Druhom vatikánskom koncile,zistíme, že postoj kňazua sa zmenil nielen vo vzťahu k neveriacim, ale i k veriacim. Kňazkonca 20. storočia je si vedomý, že nie jemu sa má slúžiť, ale že on má slúžiť. Mnoho ľudí tovšak zle chápe. Niektorí by chceli ísť až tak ďaleko, že kňaza by chceli vidieť ako svojhovazala, aby na kývnutie ruky pribehol a vyhovel im vovšetkom, aby sa zriekol svkojichpredpisov, svojho svedomia, rešpektoval ich moc, postavenie, silu. Kňaz v dnešnej dobe simusí byť vedomý najmä toho, že pracuje s dvoma veľkými darmi Boha, že nielen on-kňaz,ale i jeho okolie, ľudia, majú dar rozumu a slobodnej vôle. Preto Cirkev dneška nechce robiťnátlak, vznášať hrozby, ale skôr poúča, vysvetľuje, že veriaci alebo pokrstený človek nemá vosvojej viere len práva, ale má aj povinnosti. Keď si uvedomíme túto zásadu, nik viac nepovie,že farár musí, keď tvoj život nenasvedčuje, že si veriaci!Ako kňaz rešpektuje učenie Krista, tak aj od svojich veriacich musí to požadovať. Mnohípozerajú na kňaza nesprávne. Jedni ho podceňujú, iní mu pripisujú to, čo vôbec nemá. Kňaz jev prvom rade človek, ktorý vedome a dobrovoľne po príprave v kňazskom seminári prijmez rúk biskupa moc kňaza, ktorú nedostáva od biskupa, ale od samého Ježiša Krista. Táto vecho však nepozbavuje jeho ľudských slabostí a nedokonalostí. Zostáva mu temperament, jehoschopnosti, dedičné vlastnosti a ďalšie pozitívne i negatívne vlastnosti. Preto si zvlášť dnesmusia tí, čo na kňazovi vidia len chyby, pripomenúť slová sv. Jána Mária Vianneyho, ktorýpovedal: - Veriaci majú takého kňaza, akého si vyprosia, - a to znamená, že kritika bezpomoci, dobrej rady, slova uznania, pochopenia a modlitby je trochu málo. Veľa ľudí zasa odkňaza chce to, čo on nemôže. Kňaz je len sprostredkovateľom milostí.Lacordaire hovorí: - Kňaz je človek, ktorému Ježiš Kristus zveril všetkých ľudí. –Francois Mauriac vyjadril zmysel a zároveň moc kňaza takto. – Nič inšie si nwežiadamod kňaza iba to, aby mi dal Boha.-41www.evanjelizacia.eu