Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.„Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet“ (Jn 6,14). Ale súčasne tento zázrak nútiapoštolov k premýšľaniu. Pán Ježiš ho neurobil len preto, aby nasýtil hladný zástup, ale tiežpreto, aby apoštolov pripravil na ťažkosti, ktoré ich ako pokračovateľov a šíriteľov Ježišovhoučenia v živote čakajú. Keď sa v ich živote dostavia ťažkosti, problémy, keď budú musieť preneho trpieť, prinášať obete, aby si spomenuli, že Ježiš je Prorok i Mesiáš, ktorý je mocnýv slove i v skutkoch. A toto ich bude musieť posilniť v ich viere.Predovšetkým tento zázrak má hlboký teologický význam, kde rozmnoženie chleba sastáva predobrazom, symbolom iného chleba, o ktorom neskoršie v evanjeliu sv. Jána PánJežiš hovorí: „Kto je tento chlieb, bude žiť naveky“ (Jn 6,58). Pán Ježiš tu poukazuje na úzkyvzťah medzi obyčajným chlebom a jeho Najsvätejším Telom. Musíme si uvedomiť že veľmiťažko chápali apoštoli, ale aj tí, čo boli svedkami týchto udalostí to, čo im Ježiš vysvetľoval.Táto udalosť sa odohrala krátko pred slávnosťou Paschy, čo znamená pre Židovspomienku na večeru pred odchodom z Egypta, ktorá bola symbolom zjednotenia človekas Bohom. Treba si uvedomiť, čo sa nám tým dostáva od Boha. apoštoli to nechápali. Ľudskýmrozumom sa to nedalo pochopiť, ani vysvetliť a musí tu zasiahnuť vyššia moc – moc Boha.A Boh koná. Je to divné. Keď odchádzal z Egypta, na púšti nasýtil zástupy mannou. Každýmal dosť. Teraz nazbierali dvanásť košov odrobiniek. Povšimnime si, že Ježiš prikazujezbierať odrobinky. Aj tie totiž považuje za chlieb a nedovolí ich zničiť. Je potrebné sivšimnúť aj počet prítomných. Len mužov tam bolo okolo päťtisíc.Prenesme túto udalosť do nášho duchovného života. Ježiš i dnes chce prejaviť svoju moc.Koľkokrát nás už nasýtil svojím slovom, pričom sme sa cítili takí šťastní, že sme chcelipovedať: Postoj chvíľa, aká si krásna!Boli sme svedkami krásnych slávností, či to bolo prvé sväté prijímanie, birmovka, peknákázeň, či púť. Cítili sme, že Ježiš nás nesýti pominuteľným chlebom, ale duchovným. Cítilisme sa spokojnejší, ba i telesne zdravší. Ježiš nás chcel pripraviť ako svojich apoštolov nachvíľu, keď prídu ťažkosti, aby sme si pri spomienke na neho vedeli dodať sily, odvahy, chutiboriť sa s ťažkosťami a pod.Ale aj v zástupe na púšti sa našli takí, čo sa napapali, vypočuli si Pána Ježiša, čiže akésivegetovanie a odišli. A nečudujme sa, že niečo podobné je aj dnes.Keby Ježiš robil zázraky stále, myslíte, že by uverili? Nie. Viera nám dáva dostatočnúmatériu, aby sme sa vždy mohli nasýtiť a posilniť Kristom. Kto nám bráni často pristupovaťku sviatostiam? Komu sa zakazuje i častejšie ísť na svätú omšu? Nikomu. To je len našavýhovorka: Však to Cirkev neprikazuje, stačí raz do roka na spoveď, raz za týždeň na svätúomšu.Hľa, v jednej veci na jednej strane hrozné minimum a na druhej strane často prehnanénároky. Príde ťažkosť a chcú od Boha všetko za jednu omšu, ba dokonca za jeden O t č e ná š. A keď nie, urážaniu Boha, Cirkvi a tých, čo si plnia svoje povinnosti nie je konca kraja.Je to tak, ako keď sa niekto naje len raz za týždeň, chcel by jesť stále, ale...Príslovie hovorí: „Kto nepracuje, nech ani neje“. Aj sv. Pavol apoštol hovorí tie isté slováprvým kresťanom. A to platí dnes i nám. Kto sa nesnaží, nepracuje na sebe, neposilňuje saTelom Kristovým, tak čo vlastne chce?Pán Ježiš povedal i tieto slová: „Od dní Jána Krstiteľa podnes trpí nebeské kráľovstvonásilie a násilníci sa ho zmocňujú“ (Mt 11,12). To by bol prehnaný komfort alebovykorisťovanie, keby niekto chcel stále sa dať obsluhovať, dokonca, aby mu to servírovaliv posteli.Niečo podobné vidíme aj v duchovnom nasýtení. Niektorí sa chcú uspokojiť s počúvanímomše z rozhlasu. Takáto omša neplatí. Ten, kto počúva sv. omšu z rozhlasu, či pozeráv televízii a je zdravý, a môže ísť na sv. omšu do kostola, ten nezadosťučiní cirkevnému20www.evanjelizacia.eu