Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.i v noci, niekedy i celé hodiny. Čo ho udržalo, že to vôbec prežil? Myšlienka, že je v rukáchBožích! Hovoril, že keď bolo najťažšie, šepkal ako Ježiš v Getsemanskej záhrade: Otče, niemoja, ale tvoja vôľa nech sa stane!Považovali ho za vatikánskeho špióna, za zradcu, vyvrheľa národa. On, ktorý učil milovaťnárod, učil deti ctiť si rodičov a predstavených, on, ktorý si čestnou prácou zarábal na svoježivobytie. Dnes je to človek bez záznamu v registre trestov, pretože národ uznal svoj omyla bol rehabilitovaný. Hovorí i takto:- Už v seminári som si uvedomil ako mladý študent teológie, že buď budem celý a celkompatriť Kristovi, alebo odídem. Neodišiel som. Moje cvičenie oddanosti ku Kristovi savyplatilo. O tom som sa mohol presvedčiť vo vlastnom živote.Nevieme, čo nám Pán pripravuje. Aké skúšky vernosti budeme musieť podstúpiť. Veľabratov a sestier zradilo Pána Ježiša v ťažkostiach života. Dnes nás však Ježiš chce posilniť.On tým, ktorí mu ostanú verní, ktorí zachovajú jeho slová, ide v ústrety.Vernosť Kristovi je zárukou pre nás, že Ježiš ostane verný nám všetkým, skôr narodenými vám, milí mladí priatelia. Veriaci kresťan nikdy nie je sám. Je s ním Ježiš. Je v našom srdci,keď sa modlíme, keď prejavujeme nielen lásku Bohu, ale i blížnemu, ba dokonca i vtedy, keďchceme naplno užiť čisto svoju mladosť.Amen.Utorok – 5. veľkonočný týždeňJn 14,27-31aPokoj má úžasnú mocRozprával mi raz jeden chlapec.Boli Vianoce. Ale neboli to sviatky pokoja. Otec si ako obyčajne viac vypil. Keď sa vrátildomov, bolo zle. Všetko mu stálo v ceste. Večer sme všetci plakali, súrodenci i mama. A otecspal na gauči. toto mali byť sviatky pokoja?Iný príbeh.Pokiaľ kolegyňa je mimo kancelárie, sme ako v raji. Tešíme sa, keď je nemocná, prípadnemá dovolenku, pretože keď je s nami, je stále oheň na streche. Nepokoj. Vždy si nájde príčinua obetného baránka.Na druhej strane ako radi si spomíname na miesta, na ľudí, kde sme mali úžasný zážitok,z ktorého sme si odniesli veľký poklad – pokoj.Ježiš apoštolom, ale i nám želá, aby sme takýchto zážitkov, kde vládne a víťazí pokoj, maličo najviac. Ježiš nám praje pokoj: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale javám nedávam, ako svet dáva“ (Jn 14,27).Na Východe je zvykom, že keď sa ľudia lúčia, prajú si pokoj: Šalom, lechém! Pokoj vám!Alebo: Nech vás sprevádza pokoj! Keď sa Ježiš lúči so svojimi učeníkmi, na konci svojejprvej časti príhovoru praje im pokoj. Tento pokoj však nie je čosi povrchné, bezvýznamné,čosi klamlivé, čo často zažijeme vo svojom živote, ale Ježiš tu hovorí o pokoji, ktorýpochádza zhora od Boha. Ježiš je ním naplnený, a preto ho chce dať aj svojim apoštolom.Medzi Ježišom a Otcom je úžasný pokoj lásky. Tento pokoj môže apoštolom priniesť duševnúrovnováhu a dôveru.50www.evanjelizacia.eu