Ľubomír Stanček - Všedné <strong>dni</strong> s Božím <strong>slovom</strong> 2.Patriarcha Konštantinopolu-Carihradu Cerularius v roku 1054 odpadol od Cirkvi Kristoveja bol zakladateľom Cirkvi pravoslávnej. Dnes sa veľa robí, aby sa skutky tohto rozdeleniaodstránili a hoci dnes je to ešte ťažké, pracuje sa na hľadaní spoločnej reči.Ten, kto navštívil Anglicko a iné západné krajiny, stretol sa s protestantmi a u náss rozšírenými bratmi luteránmi, kalvínmi i anglikánmi. To sú smutné následky XVI. storočiatzv. reformácie. Iniciátormi tohto boli: Martin Luther, Kalvín, Zwingli, Ján Hus, anglický kráľHenrich VIII. a iní. Keby bolo menej pýchy, namyslenosti, zanovitosti, nezdravej ambíciea viacej evanjeliového ducha a porozumenia, nebolo by došlo k týmto smutnýmskutočnostiam. Azda sa nerozídeme s pravdou, keď povieme, že tieto duchovné ťažkosti bolioveľa nebezpečnejšie ako vojenské, ekonomické, spoločenské. Spomeňme si na množstvoťažkých, namáhavých stretnutí, ktoré koná pápež Ján Pavol II., aby napravil to, čo sav minulosti pokazilo. Jeho reč v OSN, stretnutie v Assisi r. 1986, návšteva v Židovskejsynagóge, stretnutie s mohamedánmi v Casablanke, ale i stretnutie v Anglicku s kráľovnouAlžbetou ako hlavou anglickej cirkvi a podobne.Veľkým zlom pre Cirkev boli vojny vedené stáročia, často chápané ako „sväté vojny“.Niektoré rany nie sú zahojené do dnešných dní, iné však zachránili Cirkev a svet pred väčšíminešťastiami. Je tomu 305 rokov, čo napríklad poľský kráľ Ján III. Sobieski pri Vie<strong>dni</strong> zviedols Turkami víťazný boj a zachránil Európu od vykynoženia.Môžeme pokračovať i takto. Aké ťažkosti má Cirkev v dnešnej dobe? Pápež Ján Pavol II.po svojom zvolení za pápeža položil si tieto otázky. Čo čaká Cirkev v najbližších rokoch? Poakej ceste pôjde svet v čase končiaceho sa druhého tisícročia? V Encyklike R e d e m t o rh o m i n i s hovorí o dôležitej hodine dejín, v ktorej sa v súčasnosti nachádza Cirkev.Človek si tvorí nepretržite pre seba ťažkosti cez výsledky práce svojich rúk a zvlášť úmyslui úsilia svojej vôle. Totiž ovocie jeho úsilia súd mu príliš rýchle odoberá, robí sa nezávislýmod neho a otočí sa často proti nemu. V tom je dráma ľudskej existencie. Znakom dnešných dníje vážne rozloženie sveta. S bôľom priznávame narušovanie ľudskej slobody a práv človeka.Medzi národmi panuje právo silnejšieho, na mnohých miestach sa to rieši násilím vojenským,aj politickým. Musíme si však uvedomiť, že posledné slovo má Boh a tí, čo majú moc, razbudú za svoju moc dávať i vyúčtovanie. Nad naším životom visí hrozba vojny. Hoci sa užveľmi dlho a veľa hovorí o pokoji, hlásajú sa krásne heslá, konajú sa veľké konferenciea zároveň v tom istom čase sa premýšľa o tom, kde siahnuť a ako, a to i na to najcennejšie –život.Od roku 1945 v rôznych častiach sveta sa odohralo 127 vojnových konfliktov, v ktorýchzahynulo 32 miliónov ľudí. A čo povieme o rozvíjajúcom sa terorizme? Ako tieto skutočnostividieť vo svetle slov Ježiša Krista: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam“ (Jn14,27). K tomu nesmieme zabudnúť na krízu pravdy v medziľudských vzťahoch a nedostatokzodpovednosti za slová. Ďalej si musíme uvedomiť veľkú zodpovednosť nadnebezpečenstvom „zosvetárštenia“ človeka. To znamená ľahostajnosť k Cirkvi; je to štýlkonzumný a za tým ide alkoholizmus, narkománia. V minulosti každý vedel, čo je to modlitbaa dnes pri sobášnej náuke robí problém povedať to najzákladnejšie. Kedysi cestovali peši 15kilometrov ľudia do kostola, dnes ho majú pod nosom, a nemajú čas. Za misku šošovicenejeden predá svoje prvorodenstvo a ešte povie, že mu kňaz nerozumie, že má ženu, deti,dobre platené miesto, pozerajú na neho, stavia dom, syn študuje... Hovorí: Keď pôjdem nadôchodok, všetko doplním....Cirkev je vraj šíriteľom nepokoja súčasnému človeku a vôbec úpadku základných hodnôt,takých ako sú: úctu k životu ešte nenarodeného človeka, úcta k manželstvu, nerozlučiteľnosťv manželstve. Je veľa spôsobov, ako sa dostať z týchto nebezpečenstiev.22www.evanjelizacia.eu
Ľubomír Stanček - Všedné <strong>dni</strong> s Božím <strong>slovom</strong> 2.Ohromný recept navrhol v Roku Vykúpenia svetu pápež Ján Pavol II.: - Nebojte sa!Otvorte dvere Kristovi! – A my dnes môžeme doplniť: - Mária nám pomôže ľahšie sa dostaťk Ježišovi. –Rôznymi cestami otvára Boh dvere srdca zablúdenému človekovi. Niečo podobné možnozažiť znova. Niekedy nepredvídaný šok, hoci i na pracovisku, môžu priviesť k návratu.Pred desiatimi rokmi pochoval matku. Pred rokom mu zomrel brat. Na pohrebe brata sanáhodou pošmykol, stratil rovnováhu a jednou rukou sa oprel v hrobke o rakvu matky. Bolauž spráchnivená, prebil vrch rakvy a dotkol sa jej kostí a prachu.... Od toho dňa nemalpokoja. Zdá samu, že toto dotknutie sa „matky“ z hrobu je pre neho upozornením. Cíti akobyzvolanie: Syn môj, ináč som ťa vychovávala Kráčas po nesprávnej ceste! Vráť sak opravdivému životu! Ten človek cítil, že nebude mať pokoja, pokiaľ neotvorí celé svoje srdceJežišovi.Človek v 20. storočí musí sa naučiť viac si vážiť svoju vieru a dušu. Dnes, keď sa svetstáva čoraz viac nespokojnejším, keď spenené vlny s veľkou silou narážajú na lodičku –Cirkev, keď z našej ťažkej situácie nevidíme východisko, akoby sme vysielali do éteruvolanie o pomoc a zároveň môžeme počuť odpoveď: „To som ja, nebojte sa!“ (Mt 14,27).Rádiostanica lodičky Petrovej, hoci umlčovaná, rušená mocou pekelnou, predsa hlasnejšiea vytrvalo vysiela do ovzdušia signál: Kristus zvíťazil, Kristus kraľuje, Kristus panuje!Urobme záver blížiacemu sa 20. storočiu – „... pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16,18).Toto si musíme uvedomiť i v tomto Mariánskom roku. Mária verne vytrvala pri Ježišovi. Toje prenás vzor, opora, nádej. Mária nám pomôže prísť k Ježišovi. Pamätajme na to, žeposledné slovo bude mať Ježiš: „... aby každý, kto verí, mal večný život“ (Jn 3,15).V jednej piesni sa spieva:Aj na mňa si sa, Pane, pozrel.Tvoje ústa vyriekli moje meno.Svoju loďku zanechal som na brehu,spolu s tebou začal som nový lov.Amen.Pondelok – 3. veľkonočný týždeň Jn 6,22-29Vyhľadávajme KristaKeď zbadáme, že sa nám niekto stratil, tak robíme všetko preto, aby sme ho našli. Zvlášťvtedy robíme veľkú pátračku, keď sa nám stratil niekto blízky, priateľ alebo človek, ktoréhopotrebujemeAj dnešné evanjelium nám to potvrdzuje, keď opisuje udalosť v zástupe: A keď zástupvidel, že tam niet Ježiša, ani jehoučeníkov, vystúpili na lodičku a prišli do Kafarnauma a tamhľadali Ježiša. a keď ho našli, Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Nehľadáte mapreto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajtesa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vámdá Syn človeka“ (Jn 6,27).Tieto slová pochopíme až vtedy, keď ich budeme prežívať, keď sa včleníme do zástuputých, ktorí hľadajú Ježiša. Ajl my sme putujúcim ľudom Božím; hladným, smädným,23www.evanjelizacia.eu