Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.Pondelok – 5. veľkonočný týždeň Jn 14,21-26Veriaci nie je nikdy sámPrednedávnom som navštívil jednu veriacu babičku, ktorá pre pokročilý vek už nemôžepravidelne chodiť do kostola. Opýtal som sa jej:- Babička, nie je vám smutno?A dostal som zahanbujúcu odpoveď.- Pán farár, nie! Ja nikdy nie som sama. Keď mám chvíľku čas, sadnem si a modlímsa. Mám sa za koho. Deti občas prídu, napíšu, chcú ma i zobrať k sebe, ale mne jetu zatiaľ dobre. Keď sa modlím, cítim, že sú pri mne a často si predstavujem, žeJežiš, Panna Mária i moji zomrelí sú blízko mňa.Sú to slová veriacej ženy, pre ktorú modlitba znamená mnoho. Pochopila posilu, ktorúponúka v evanjeliu Pán Ježiš apoštolom:„Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídemek nemu a urobíme si uňho príbytok“ (Jn 14,23).V celkovom chápaní je toto evanjelium prípravou pre apoštolov na okamih, keď budú bezJežiša. Ježiš ich pripravuje, pretože ich miluje. Dáva im najavo, že aj keď odíde k Otcovi, keďsplní svoje poslanie Spasiteľa a Vykupiteľa, nenechá ich samých. Vysvetľuje im, aby nemaliobavy, že sa postará o nich zvláštnym spôsobom. Okrem toho dostávajú informáciu, že musíodísť, ale sa stretnú, pretože ide pripraviť miesto tam, kde chce mať všetkých svojich, ktorímu uverili a budú žiť podľa jeho slov, teda ide im i nám pripraviť miesto vo večnejblaženosti.Je to pre nás skutočne potrebná a posilňujúca myšlienka, že aj tu na zemi budemes Ježišom po jeho odchode spojení, ale taktiež nás čaká stretnutie, ktoré už nebude poznaťkonca, lúčenie....tieto Ježišove slová môžeme pochopiť aj ako svetlo, ktoré objasňuje chvíľu, keď sadostane človek do stavu akéhosi pesimizmu, beznádeje, strachu. Ak budeme vtedy dôverovaťtýmto Ježišovým slovám, pocíti človek silu a takýto veriaci si uvedomuje i to, že túto úžasnúmyšlienku, ktorá sa mení v skutok, teda v akési posolstvo, nemôže si ponechať pre seba,a preto ho podáva ďalším generáciám.Toto zaväzuje dnes i nás. My sa dnes neuspokojujeme len s tým, že veríme, ale mámei túžbu premieňať slová na činy, že chceme budúcim generáciám bratov a sestier pripraviťa odovzdať vieru pravú, ktorá je hodná vznešenej odmeny, ktorú pripravil Pán tým, ktorí homilujú.Jeden z takýchto osvedčených spôsobov či vecí je dobrá modlitba: pravidelná, zbožná,v spojení s Bohom. Už tu na zemi si vo svojich srdciach máme vytvoriť oázu, kde človekpookreje, povzbudí sa, načerpá nových síl. Kto správne pristupuje k učeniu Pána Ježiša, nikdysa nebude cítiť sám. Pretože aj keď sa modlí sám ako spomínaná babička, spolu s ním samodlí na celom svete milióny a milióny bratov a sestier, ktorí sú fyzicky ďaleko, ale v Bohutaká duša žije, hýbe sa, má existenciu.V päťdesiatych rokoch sa ocitol vo väzení aj môj priateľ-kňaz. Prežil niekoľko mesiacovi na samotke. To je čosi úžasne ťažké. Celé týždne nevidel nikoho, len hore cez malé okienkotrochu svetla. A pritom nesmel sedieť, nemal ani na čom. K tomu množstvo vypočúvaní vo dne49www.evanjelizacia.eu