Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.Vieme, e naši pápeži majú titul „svätý“. To nie je ten titul, ktorý dávame tým, ktorí uždosiahli blaženosť po smrti, či už udelený Cirkvou, alebo samotným Ježišom, ale tento titulpápežovi hovorí aj toto: Si sluha sluhov Božích! Keď sledujeme počínanie Sv. Otcov, dnesi Jána Pavla II., neubránime sa faktu nielen my, ale i neveriaci i inoveriaci, že dnešný pápež jeskutočne sluha sluhov. Vie sa zohnúť k trpiacemu, vie utrieť slzu dieťaťu, nájde si čas premládež, vie sa prihovoriť vzdelancom a podobne. V jeho správaní je akési svetlo, o čomhovoria všetci, čo sa s ním stretávajú. On je hlavou Cirkvi, zástupcom Krista na zemi,a nezakladá si na svojom primáte, ale plní presne slová, ktoré nám dal sám Ježiš pri Poslednejvečeri. A toto si máme uvedomiť všetci. Sme povinní navzájom si poslúžiť. Nepozerajúc nazisk, pocty či inú odmenu. Máme vzor a príklad v Kristovi. Nevyberáme si, čo nám je milšie,príjemnejšie, čo si viac niekto všimne.Pozrite, dnes sa veľa hovorí o Matke Tereze, ktorej otvárajú hranice všetky štáty sveta bezrozdielu svetonázoru. Ale v jej osobe vidíme aj tisíce jej spolusestier, ktorých menánepoznáme, a predsa sa skláňajú pri chorých, opustených, zavrhnutých. Takto to robia i našerehoľné sestry, ktoré sa zriekli vlastnej rodiny, manžela, detí a svoj život zasvätili Kristovi,ktorého vidia vo svojej práci pri chorých.... Ježiš nikdy nečakal na poďakovanie. A tu simusíme uvedomiť slová: Povedzte si, že sme neužitoční sluhovia. Urobili sme len to, čo smeboli povinní urobiť.Takýto postoj k životu bude najlepším prejavom, že sme skutočne reprezentantmi Krista.Odborníci pri strojoch, ale i v iných zamestnaniach sa snažia prehĺbiť svoje vedomosti,skvalitniť svoj prístup k povinnostiam nielen preto, že sú k tomu vyzývaní nadriadenýmiorgánmi, ale že si to uvedomujú aj sami a obohatí ich to. Tým viac si toto máme a musímeuvedomiť my, veriaci kresťania, aby svet to z našich skutkov videl a nemusia to povedať našeústa.Amen.Piatok – 4. veľkonočný týždeň Jn 14,1-6Ježiš – naša cestaČlovek sa niekedy ocitne na križovatke v situácii, že nevie, ktorou cestou ísť ďalej, abyprišiel do správneho cieľa. Tak je to i v duchovnom živote. Človek sa ocitne na križovatkea pýta sa: ako ďalej? Rozhodovanie je sťažené najmä tým, keď si človek uvedomí, koľkozbytočnej cesty a námah už podnikol, a to len preto, že nepremýšľal, nedal si poradiť, chcelniečo zažiť a podobne. Možno i dnes, v tejto chvíli, sa ocitáme na križovatke a hľadáme túsprávnu cestu, po ktorej by sme prišli k opravdivému šťastiu, ktorá by vyriešila našepochybnosti a zodpovedala by na najdôležitejšie životné otázky. Nie je to ľahké. Často náschytí bezradnosť a keď aj ideme správnou cestou, nesmieme riskovať.Do nášho života chce zasiahnuť aj Ježiš. Vyhlasuje o sebe zaujímavé slová: „Ja somcesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14,6).Na svojich životných cestách často počujeme, ale i sami konštatujeme, že musí byť ktosi,kto toto všetko stvoril, riadi, teda Boh. Mnoho ľudí verí v Boha takto svojsky, jednoducho.My však vieme o tom viac. a to vďaka učeniu, ktoré nám venoval Ježiš Kristus. On nás ajpozval na túto cestu k Bohu-Stvoriteľovi. On, ktorý pre nás sa stal Spasiteľom. Jeho počínanie46www.evanjelizacia.eu