Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.- Mária, zapamätaj si, že si milovaná, ináč by si tu nebola. Ježiš ťa má veľmi rád,a preto ti umožnil cestu až sem. Uvedom si, že tejto jeho láske neunikneš.Po niekoľkých mesiacoch mu napísala veľkonočný pozdrav:- Neviem, kedy sa to začalo, neviem, kedy sa to stalo, neviem, kde sa to stalo,neviem, ako sa to stalo.Viem však, že som zasiahnutá Ježišom.Pozdravujem Vás naplnená veľkonočnou radosťou, ktorá napĺňa celé moje srdce a s totoradosťou sa s Vami chce rozdeliť už iná, ináMária.Čo ju k tomu priviedlo? Poznanie. Toto je to, čo mnohým chýba. Chýba nám sila dať sapreniknúť Ježišom. Pokiaľ toto nebudeme môcť povedať, že sme sa zmenili, tak sa vlastnes nami nič nestalo. Až keď nás Kristus premení v seba, budeme môcť so svätým Pavlompovedať: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2,20). A tu môžeme hovoriťo opravdivom kresťanovi.Opätovať lásku Kristovi je to, čo čakajú i rodičia od svojich detí. Opätovať lásku. totoopätovanie prináša na oboch stranách obohatenie, nové možnosti lásky, vzrast i ďalšie dary,o ktorých ten, čo dnes ešte zabúda opätovať lásku, nemá predstavu.Amen.Štvrtok – 3. veľkonočný týždeň Jn 6,41-52Chlieb, ktorý zostúpil z nebaZaiste vám, deti, mama doma rozprávala, čo aj naša nám, keď sme boli malí: - Ak nebudešjesť, nevyrastieš a nič poriadne z teba nebude. – A mala pravdu. Bez jedla nie je možný život.Pravdaže, je aj iná skutočnosť. Keby sme aj jedli, predsa zomrieme. Nepoznáme takévitamíny, nenarástla ešte aká zelenina, ktorá by nás ochránila od smrti. Život si môžemepredĺžiť, ale na zemi nemôžeme žiť večne.A predsa, v evanjeliu sme počuli Pána Ježiša hovoriť: „Toto je chlieb, ktorý zostúpilz neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky“ (Jn 6,58)Rozoberáme si evanjelium o rozmnožení chleba na púšti. Ježiš odišiel do Kafarnaumaa ľudia ho aj tam našli. Dnes pokračujeme v rozhovore ľudí s Ježišom. Do rozhovoru sazačínajú miešať cudzie hlasy – hlasy nedôvery, odporu, šomrania. Ľudia začali reptať protiPánu Ježišovi: „Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? ako tedahovorí: „Zostúpil som z neba?“! (Jn 6,42).Šomranie a vzbura proti Ježišovi sa neskončili v Kafarnaume. Pokračujú ďalej, tiahnu sadejinami a napĺňajú aj naše dni. Aj dnes je Ježiš znamením, ktorému sa protirečí. Mnohí by hoprijali ako dobrého človeka, ako odvážneho revolucionára, ako veľkú náboženskú osobnosť,ale nechcú ho prijať za Spasiteľa, nevidia v ňom Syna Božieho. Koľkí dnes v duchu šomrú,akoby vyčítali Ježišovi: Keby si bol z tohoto sveta, keby si rozmnožoval len pozemskýchlieb..., nemali by sme toľko ťažkostí s tvojím menom.Živelne unikáme smrti, ale tá je s nami tak spojená, tak je vpletená do nášho osudu, že žiťznamená vlastne umierať. Básnik konštatuje: „Quotidie morior.“ – „Denne umieram.“28www.evanjelizacia.eu