Ľubomír Stanček - Všedné <strong>dni</strong> s Božím <strong>slovom</strong> 2.bezhranične dôverovať Kristovi a snažiť sa o plné zjednotenie s ním. Dôkaz vidímev každodennom živote, ktorý nás učí, že kto v živote sa snaží žiť podľa Krista, ten sanesklame. Dôverujme Kristovi!Nedávno bol sviatok Štefana Uhorského, ktorého nazvali “Apoštolom na tróne“. Bol tu nazemi podľa Ježišových slov svetlom a kvasom. Spolu so svojou manželkou Gizelou plniliJežišove slová. Poviete, že boli čosi vyššie? Sv. Helena žila podľa prirodzeného zákona,držala sa svojho svedomia. Povolaním poštárka a stala sa manželkou dôstojníka KonštantínaChlóra, ktorý ju neskôr, keď sa stane cisárom, zanechá, opustí. Vytrvala však čestnea odmeny sa jej dostane, a keď sa stane cisárom jej syn Konštantín, ktorý ju mal veľmi rád.Jej ďakujeme za krásne stavby a objavenie kríža, na ktorom zomrel Pán Ježiš.Na budúci týždeň máme sviatok sv. Moniky. Poznáme jej 16 rokov trvajúcu snahu obrátiťnielen syna Augustína, ale i manžela a svokru. Podarilo sa jej to a krásne to povedal Monikekartáginský biskup: Žena, nie je možné, aby Boh nevypočul tvoje modlitby.Čo to všetko znamená pre nás?Dôverovať Ježišovi viac ako sebe. Dať Bohu, čo mu patrí, a to nielen vo chvíľachsviatočných či slávnostných, ale i všedných, a najmä keď tlačí kríž: Pane, tu som!Krízy boli, sú a budú. Pán nikoho neskúša nad jeho sily. Pán dopustí, ale neopustí.Spytujme si radšej častejšie svedomie, čo sme všetko zanedbali, pokazili, zradili vo svojomvzťahu k Bohu tu na zemi.Amen.Sobota – 3. veľkonočný týždeň Jn 6,60-69Cesta za Kristom je ťažkáPáter Martell kázal v Londýne o viere. Jeden mladík, nie práve najčistejší a ohrabaný, saozve:- Viera je zlá, lebo podľa nej sa neriadia ani veriaci, ani kňazi!- Zaiste, zlí sú kresťania a nehodní sú i kňazi. No mydlo vymysleli tiež dávno a na vás tonevidieť. A predsa nemôžeme povedať, že mydlo je zlé!Počuli sme poslednú časť o zázračnom rozmnožení chleba a rozhovor ľudí s Ježišomv Kafarnaume od sv. Jána evanjelistu: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?“! (Jn 6,60).To hovoria tí, ktorí túžili len po pominuteľnom chlebe, ale Petrova odpoveď je za tých, ktoríto s Kristom myslia vážne: „Pane, a ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života.A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý“ (Jn 6,68).S týmto rozhodnutím ideme za Ježišom Kristom. Všetci, čo ho nasledovali, mali vieruúprimnú, šli za ním z túžby.No ani nás Ježiš neušetrí pred rozhodnutím. Človek sa rozhoduje stále. Od toho rozhovoruv Kafarnaume i dnes ráno sme sa museli rozhodnúť. Takže mnohí sklamane hovoria: Tvrdá jeto reč ísť za Ježišom, keď nám on ponúka seba za pokrm. Ježiš nám ponúka najväčší darsvojej lásky. Neodníma nám slobodu, ale ju umocňuje.38www.evanjelizacia.eu
Ľubomír Stanček - Všedné <strong>dni</strong> s Božím <strong>slovom</strong> 2.Kresťan je najslobodnejší človek na svete. Máme sa slobodne rozhodnúť, či Ježišaprijímame takého, aký je: poníženého, trpiaceho, mučeného, ale tiež naveky osláveného, či hochceme prijať v poníženom sviatostnom znaku. Eucharistia je tým bodom, kde má človekotvoriť srdce, vyznať vieru, prijať všetko v Kristovi. To je tvrdá reč pre každého, kto jezahľadený len na seba. No v tejto tvrdej reči sa skrýva tajomstvo viery, tajomstvo večnéhoživota. Reč o prijímaní jeho eucharistického Tela je tvrdá z viacerých príčin. Najprv preto, žežiada, aby sme vieru v jeho slovo protirečili svojím vlastným zmyslom, svojej skúsenosti,o ktorú sa denne opierame a prijali chlieb, ktorý kňaz ukazuje ako samého Krista. Ďalej preto,lebo ho možno prijať len s čistou dušou, a to predpokladá úprimné pokánie, zrieknutie sahriechu, často príjemného a výhodného. A konečne preto, že toto prijatie Krista zaväzuje sipočínať tak, konať tak, ako by na mojom mieste konal Ježiš sám. Žiada si natrvalo moje ruky,nohy, ústa, myseľ, srdce.Bojím sa o svoje miesto, o svoj plat, o svoje pohodlie, o svoju česť a vážnosť v spoločnostitých, ktorým sú takéto reči smiešne. akokoľvek by sme sa chceli pohoršovať na tých, čoopustili Krista, keď počuli tvrdú reč o Eucharistii, musíme im byť vlastne vďační. Príbeh,ktorý sme práve počuli, dáva nám najlepší dôkaz, že Eucharistia je naozaj Kristovo telo námna pokrm. Keby to bol Kristus myslel nejako ináč, symbolicky, určite by bol odchádzajúcichzavolal späť a vysvetlil im, že zle rozumeli, aby sa nepohoršovali. On však nič neodvolal. Onstál na svojom vyhlásení i napriek tomu, že ho toľkí preto opustili. A bolo ich určite veľa.Evanjelium nám udáva len počet tých, ktorí ostali. Keďže ale s Ježišom vždy chodil veľkýzástup a pri zázraku rozmnoženia chlebov ich bolo niekoľko tisíc, je tragické, že ho opustilipráve vtedy, keď im oznámil najväčší prejav svojej lásky.Ale zrejme vzťah k Eucharistii je rozhodujúci pre každého. Tu sa musí každý rozhodnúť.Boh nikomu nevnucuje svoju lásku. Boh nie je pánom otrokov, alebo bezduchých pánov. Bohje Otcom slobodných detí. Dal nám takú veľkú slobodu, že ju môžeme použiť aj proti nemu.A Boh to plne rešpektuje. Mohol ľahko donútiť ten veľký zástup, aby zostal. Boh však nikdynepoužije svoju moc, svoju všemohúcnosť proti nášmu rozhodnutiu. Peklo, to hrozné veľkézatratenie, to je ten najväčší dôkaz. Musíme sa teda rozhodnúť. Tak ako Izraeliti v Staromzákone, keď ich Jozue vyzval, komu chcú slúžiť. Kristus sa tiež spýtal tej hŕstky ľudí, ktorís ním tam zostali, či aj oni chcú odísť. Aj nás sa pýta. Každý z nás sa musí slobodnerozhodnúť sám za seba, ktorou cestou pôjde.Cirkev po koncile mimoriadne zdôrazňuje slobodu svedomia. Nik nemôže nútiť nikoho voveciach svedomia. Nik na to nemá právo. Ani rodičia. Ak je tu niekto z donútenia rodičovalebo manželky, ak je tu len preto, aby bol doma pokoj, aby nemusel počúvať frfľanie, nič muto nie je platné. Boh takú službu nepotrebuje! Skutočná bohoslužba je len to, čo dáme Bohuz vlastného rozhodnutia, ktoré je často ťažké. Cirkev hlása samé nepopulárne a málopríťažlivé veci. Žiada zapieranie, zdržanlivosť, zachovanie pôstov. Žiada lásku k tým, ktorínám ublížili, žiada prekonávanie hnevu, pohoršenia, žalovanie na seba. Žiada vieruv nepochopiteľné. A odmena? Tú sľubuje vo večnosti, ktorá sa nám zdá ďaleko. V evanjeliunikde nenájdeme výrok a Kristus nikdy to nepovedal, že ten, kto pôjde za ním, bude sa maťdobre, bude sa mu ľahko žiť.A svet nám takýto život ponúka. Je to ako v tej rozprávke, kde sa mali bratia rozhodnúť,ktorou cestou pôjdu. Či tou pohodlnou, širokou, alebo tým strmým chodníčkom. Hlúpy Janosi vybral ťažkú cestu aj napriek výsmechu svojich bratov a vieme, že dostal s princeznou ajpol kráľovstva.39www.evanjelizacia.eu