Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.nemáte vieru?“ (Mk 4,40). akoby im chcel povedať: Prečo ste prepadli strachu? Prečo sizúfate? Veď som s vami!Táto udalosť mala apoštolom povedať dve veci:1. Smrť nemôže byť tam, kde je Ježiš.2. Strach môžeme prekonať, zdolať len cez bránu, ktorá sa volá viera.Rozoberme si tieto myšlienky.Pán Ježiš je Pán života a smrti. Ťažko pripustiť, že by Pán Ježiš nevedel, že jemui apoštolom hrozilo nebezpečenstvo a on by o tom nevedel. Ťažko si vysvetliť,že mohol spaťv takom nečase, keď blesky krížili oblohou, vlny narážali na loďku a apoštoli v tomto zápasepokrikovali po sebe. V takejto chvíli i ten najviac unavený človek by sa bol prebudil.I napriek tomu evanjelista Matúš napísal, že Ježiš spal. Táto poznámka autora nie je len vecliterárna. Evanjelista ju zámerne zaznamenal, aby konečný efekt zvýraznil; aby si apoštolizapamätali, že im nikdy v živote nič nehrozí, ak je uprostred nich a s nimi Ježiš.Nemyslime si, že keď sa musíme zapodievať s množstvom ťažkostí, že sme na neponechaní sami. Ak sme uverili v Pána Ježiša a veríme v jeho moc, nič sa nám nemôže stať.On je stále s nami, ba čo viac, máme si uvedomiť, že on bojuje za nás. A tam, kde bojuje Boh,tam sa nedá hovoriť o neúspechu, pretože on nikdy nie je porazený.Dôverujme vždy Pánu Ježišovi. On je stále s nami. Áno, apoštolov v búrke naplnil strach.Nebol to obyčajný strach. Bol to veľký strach, ktorý sa zmocní človeka vtedy, keď sa mu doočí pozrie smrť. Strach i zľaknutie cítime pred smrťou vtedy, keď prichádza človeku namyseľ, že je tu už smrť. Tento strach donútil apoštolov obrátiť sa na Ježiša s veľkou prosbou:„Pane, zachráň nás, hynieme!“ (Mt 8,25). Vieme, že Ježiš zachránil apoštolov. Ale prečodopustil túto vec? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Ježiš chcel, aby apoštoli aspoň raz v životepoznali smrteľný strach, aby neskoršie z toho mohli čerpať posilu a poučenie. Taká posilnenáviera im bude potrebná, keď budú musieť prežiť utrpenie Pána Ježiša a keď po jehozmŕtvychvstaní zostanú sami. Vtedy táto viera bude pre nich zárukou a nádejou poslednéhovíťazstva.Myšlienka z evanjelia má osloviť i nás. Búrka na Galilejskom mori je symbolicképonaučenie pre nás, že nemôžeme si náš život predstaviť len ako tiché plavenie bez búrky.Búrky nás zachytia všade. Musíme ich zdolávať v súkromnom, osobnom živote, akoi v rodinách, v spoločnosti i v národe. Prichádzajú často rýchlo, neočakávane, sú vyvolanénásilne cez zlých ľudí. Ako sa máme v takýchto chvíľach zachovať? Predovšetkým nesmiemeupadať do zúfalstva a beznádeje. Po vzore apoštolov máme urobiť všetko, čo je možnév našich silách, ale i v rukách odborníkov. A keď vidíme, že toto nepomôže, zostáva nám eštejedna vec a to obrátiť sa ako apoštoli s prosbou na Ježiša: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“(Mk 4,38).Toto sa v živote apoštolov ukázalo veľmi užitočné a výnimkou nie je ani náš život. Modliťsa a prosiť však máme s nádejou, že Pán Ježiš nás počuje. Musí to byť tým väčšia nádej, o čoviac prosíme. Tak ako to robil Jób, dôveroval Bohu, hoci prišiel naraz o všetky deti, majetok,a napokon i o zdravie. Reptali jeho priatelia i manželka, on však dôveroval Bohu.Musíme dôverovať Bohu v každej životnej situácii. Nielen vtedy, keď trpíme telesne, alei vtedy, keď je ohrozená naša duša hriechom. V takých chvíľach neustávajme v modlitbe!112www.evanjelizacia.eu