Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.Pondelok po 17. nedeli v Období cez rok Mt 13,31-35Niečo o kontrastochSprávne chápanie a prístup ku kontrastom môže byť prínosom. V architektúre vidímevkusne ladenú bielu farbu s čiernou, a to nielen na domoch smútku. Vekový rozdiel medzisúrodencami nie je prekážkou, ba naopak, keď matka povie o svojich synoch, z ktorých jejeden už dospelý a druhý sa učí chodiť, že sú ako malý a veľký kamarát, dá sa vycítiť láskaa súlad. V kontrastoch sa dá vycítiť sila i odvaha, život i krása.Čosi podobné cítime aj v slovách evanjelia – v podobenstve o horčičnom zrnku a kvase.V týchto podobenstvách sa vyslovuje kontrast medzi nepatrným začiatkom a veľkýmvýsledkom na konci.Horčičné zrnko patrí medzi jedno z najmenších a podobne i s kúskom kvasu dosiahnemeveľký výsledok. Horčičné zrnko vyrastie v košatý strom a kúsok kvasu zmení múku na cesto.Tieto slová Pána Ježiša sú obrazom Božieho kráľovstva, ktoré začína nenápadne a v malejskupinke ľudí, ale dosiahne veľké rozmery a úžasnú silu. Evanjelista Matúš tu nemyslí len naslávne zjavenie Božieho kráľovstva na konci sveta, ale pravdepodobne myslí na kresťanstvovôbec, ktoré sa pomaly rozšíri po celom svete. Vieme, že kresťanstvo začalo v malej provinciirímskej ríše v Palestíne. Na jeho začiatku vidíme malú skupinku dvanástich učeníkov, ktorí saza tri roky zhromažďujú okolo Ježiša z Nazareta, ktorý sa navonok ničím nelíšil od ostatnýchjednoduchých ľudí. Veď narodil sa v cudzom – v maštali a zomrel ako zločinec na kríži. Jehoživotná cesta od Betlehema po Jeruzalem trvala len 33 rokov. A keby sme v tom dnes nevidelisilu, o ktorej Ježiš sám učil, tak by sme ani nechápali príčinu jeho slov z evanjelia.Toto malé spoločenstvo, horčičné zrnko a kvas, dnes vyrástlo v košatý strom a prekvasilocelý svet. Niet národa, rasy, jazykovej skupiny, kde by nepoznali ovocie učenia Pána Ježiša.História dáva tomuto kontrastu za pravdu, a tak s plnia i slová Krista: „... pekelné brány junepremôžu“ (Mt 16,18).A to si pripomeňme preto, že aj dnes počuť hlasy, že toto učenie, tátoosobnosť je bezvýznamná.Preto sa môžeme pýtať: Je tomu skutočne tak? Je to, čo priniesol Pán Ježiš skutočnebezcenné?Odhalil nám tajomstvo Boha, ktorý je začiatok i koniec všetkého čo jestvuje, živeji neživej prírody, i duchovného života. Predstavil nám svojho i nášho Otca. Priniesol učenierovnosti, čo pred narodením Pána Ježiša bolo neznáme. Jeho učenie sa stalo základomkultúrnej, hospodárskej i vedeckej zmeny ľudstva. Na jeho učení začali stavať a budovaťrýchlejším tempom, iným prístupom noví a noví ľudia. Sme svedkami, že 20. storočieneubralo na hodnote vzťahu človeka k Bohu, ba práve naopak, solídny prieskum hovorío vzrastajúcej viere v Boha, nie v radoch jednoduchých ľudí, ale najmä medzi osobnosťami,ktoré odmieňa svet najvyššími svetovými poctami. Tak tomu bolo, je i bude v budúcnosti.Ježišovo učenie je posolstvom radostnej zvesti, ktoré prekvasí svet a zvíťazí nad hriechom.Splneniu Kristových slov nezabráni žiadne násilie, prenasledovanie, ani vedecké svetonázory,pretože kto len trocha pozná históriu zákona logiky a všimne si vlastný život, nie je možné,aby si povzdychol: ako dobre, že už zomriem, že bude konečne po všetkom. Človek predsatúži žiť, a to žiť večne. to bola i prvá myšlienka Stvoriteľa, aby jeho vrcholné dielo – človekžil večne. Boh obdaril človeka rozumom a slobodnou vôľou, a to priviedlo človeka k pádua k nešťastiu. Príchod Pána Ježiša na svet však poodhalil závoj a človek môže mať znovanádej.152www.evanjelizacia.eu