Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.Utorok po 10. nedeli v Období cez rok Mt 5,13-16Vážne upozorneniePrednedávnom som sa rozprával s jedným mojím známym. Je to veľmi dobrý a znášanlivýveriaci. Sťažoval sa, že pracuje v kolektíve, ktorý sa riadi pochybnou morálkou, ale on bychcel pre tento kolektív čosi urobiť. Chcel by kolegom ukázať svetlo, chcel by ozdraviť ichzmýšľanie, názory a skutky. Jedným slovom, chcel by vniesť ducha Evanjelia do prostredia,v ktorom pracuje. Veľa nad tým rozmýšľal, ale bojí sa začať, aby sa ostatní od nehoneodvrátili a aby nepovedali, že je príliš múdry a moralizuje.Náš brat pozná aj slová evanjelia, ktorými sa nám Ježiš prihovára: „Vy ste svetlo sveta...Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášhoOtca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5,14-16). Ale tu sa mu zasa vynára ďalšia ťažkosť. Pýtasa: Ja mám byť svetlom sveta? Ja mám svietiť iným? Veď som len obyčajný človek. Neboloby domýšľavosťou, že ja svietim druhým,? Neviedlo by to k pýche? K čomu vlastne nás tuJežiš navádza?Odpoveď na tento problém nám pomôže dať jeden celkom bežný úkaz z prírody.Predstavme si, že niekedy večer kráčame s deťmi po ulici. Odrazu sa spomedzi mrakovvynorí žiarivý svit mesiaca. Deti vykríknu: - Ocko, mama, pozrite, ako mesiac svieti! – Mydospelí im s celkom čistým svedomím prikývneme a ideme ďalej. Ale je to pravda? Naozajmesiac svieti? Všetci vieme, že mesiac vôbec nesvieti. On len odráža slnečné lúče a my ichprijímame ako vlastné svetlo mesiacaPodobne je to aj s nami, kresťanmi. Ak máme svietiť iným, nesvietime svojím svetlom, aletým, ktoré prijímame od Krista. Teda Kristovým svetlom svietime. toto vedomie nás uchrániod pýchy a namyslenosti. Ľudia, ktorí uvidia svetlo nášho jednania a našich skutkov, po časepochopia, e to nie je naše vlastné svetlo, ale svetlo Božie, v lúčoch ktorého kráčame. Myslím,že každému človeku je svit mesiaca v jeho skromnosti sympatický a nikto mu nezazlieva, ženesvieti vlastným svetlom.Podobne je to aj s nami. Aj nás si ľudia obľúbia ešte väčšmi, keď zistia, že máme také istéslabosti ako ostatní, ale dokážeme ich prekonávať Kristovou silou a silou jeho svetla. Teda to,čo nás drží nad hladinou, nie sú naše schopnosti, ale priazeň Božia, ktorú používame a o ktorúsa svojím životom usilujeme.Všimnime si ešte raz Ježišovo odporúčanie. Ježiš nám nehovorí: Hovorte o svojom svetle,odkiaľ ho máte, ale doporučuje nám predovšetkým konať a svojimi skutkami svedčiť o svetle,ktorého sa nám dostáva. Kto takto bude postupovať, pre toho sa stanú bezprostrednýmiobavy, žeby ho iní obvinili z moralizovania, alebo vyvyšovania. Svetlo evanjelia nám ukazujeaj to, ako začať. Všimnime si Ježiša, koľkokrát vo svojom živote začína rozhovors neznámym človekom slovami: „Odpúšťajú sa ti hriechy“ (Lk 5,23). On-Boh odpúšťa.A odpúšťa aj v poslednej hodine svojho pozemského života tým, ktorí sa ho chcú zbaviťa vysmievajú sa mu ešte aj pod krížom.A pozrime sa aj na Ježišovho námestníka, pápeža Jána Pavla II. On ako najvyššíreprezentant Kristovej Cirkvi a verný nositeľ Kristovho svetla zostupuje do väzeniak človekovi, ktorý sa pokúsil o jeho smrť a odpúšťa mu. My tiež najviac a najhlbšie môžemezapôsobiť na iných vo svojom okolí tým, že budeme odpúšťať bez ohľadu na to, aké krivdyalebo poníženia sme museli zniesť.81www.evanjelizacia.eu