Ľubomír Stanček - Všedné <strong>dni</strong> s Božím <strong>slovom</strong> 2.Dnes nám Božia múdrosť už po štvrtý raz posiela svojich poslov a pozýva nás na svojuhostinu. Už dva týždne čítame Božie slovo o tajomnej hostine, na ktorú nás Boh povoláva.Sme pozvaní k stolu Božej láskavosti, k stolu Božieho slova a na hostinu Baránkovu.Hovoríme už druhý týždeň, a odmietame ho aj dnes? Čo keď počúvaš pozvanie naposledya čo povieš na svoju obranu potom, pred Bohom, ktorý pozná všetky naše myšlienky a slová?Dobre zváž, aby si nezarmútil Ježiša ako obyvatelia Kafarnauma. Ježiš nás predsa pozýva taknaliehavo: poďte a jedzte z môjho pokrmu a pite z vína, čo som namiešal. Skúste a viďte, akýdobrý je Pán. Poďte, deti, čujte ma...Ježiš hovorí: „Vezmite a jedzte... Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť teloSyna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život...“ (Jn 6,53).Jednou z najnápadnejších vecí v katolíckych kostoloch je večné svetlo. SymbolizujeKristovu prítomnosť a jeho neustálu lásku k nám, ktorá ho priviedla tak ďaleko, že sa námneustále dáva, že sa stal naším spoluobčanom postaviac svoj stan v strede našich miesta dedín. Keď prichádzajú kresťania do jeho príbytku, kľaknú si. Je to jeden z prastarýchsymbolických úkonov vyjadrujúcich pokornú úctu, poddanosť a oddanosť Bohu, pretože veriav jeho prítomnosť v konsekrovaných hostiách, uschovaných v kalichoch pre prípadumierajúcich.Áno, bratia a sestry, sviatostný Ježiš sa chce s vami stretnúť i na vašich lôžkach, chce sas vami stretávať v chorobe a utrpení. Ježiš túži po stretnutí a je ochotný po<strong>dni</strong>knúť znovucestu na Golgotu za teba, a ty si nájdeš takúto výhovorku... Kresťan katolík by sa mal za ňučervenať! A čo tvrdenie: Keby prišiel kňaz a zaopatril ma, hneď by som zomrel. Brat môj,drahá sestra, tak takáto je tvoja viera! Áno, je to viera, ale falošná! Zanedbaná pre ľahostajnýprístup k u Sviatosti oltárnej. Pravdou je, že sa to pomazanie nazývalo posledným, ale toneznamenalo, že posledným v živote, ale v chorobe. A teraz v tej istej chorobe môžeši častejšie prijať sviatosť pomazania chorých. Cirkev už aj tu robí zmenu, aby človek nemalstrach. Tak často sa bojíš, brat, sestra. Áno, bojíš sa len jedného. Človek sa bojí stratiť to, čomu je na svete najdrahšie. A často nie sú to deti, manžel, manželka, ale ten ošúchaný peniaz,auto, tá kariéra, pre ktorú robíš toľko ústupkov! Cirkev robí všetko, čo je v jej silách. Boh jevšemohúci a nedá nikdy svojej Cirkvi zahynúť, zaniknúť. Je to dosvedčené aj vo Svätompísme, že brány pekelné ju nepremôžu. Kristus nás pozýva neustále, aby sme sa zmierovalis ním, a ako verní kresťania ho nasledovali.Ale pozrite, aká je skutočnosť? Pouvažujte, prečo ste nedali zaopatriť svoju matku, otca nasmrteľnej posteli? Prečo nezavoláte kňaza, aby vašim, o ktorých hovoríte, že ich mátenajradšej, dal posilu, navrátil elán do života? Prečo vaši drahí nemocní a opustení súukracovaní o poklad, ktorým je Kristus? Keď ostávaš chladným ty, brat, sestra, keď mášstrach pred Ježišom, ktorý ťa miluje, tak dopraj radosť aspoň chorým! nečakaj, až bude prvýpiatok, ale priprav otca, matku, suseda na toto krásne stretnutie! Vysvetli mu, povzbuď,povedz mu, že Ježiš je život. Sám hovorí o sebe: „Ja som cesta, pravda a život“ (Jn 14,6).Tak ukazuje cestu a pozýva všetkých na hostinu. Prichádza ako mladoženích a pozýva vás.A cez vás pozýva vašich doma. Verím, bratia a sestry, že dnešné pozvanie, ktoré vám teraztlmočím, to, ktoré hovorí Ježiš, neostane bez ozveny a že sa už nestretneme s prípadom, ženám zomrie niekto drahý bez zmierenia s Kristom.Daj pozor, lebo raz sa môžeš aj ty zodpovedať za svojho otca, svoju matku, že si zanedbalsvoju povinnosť. Veď štvrté Božie prikázanie zaväzuje i teba, aj keď si už dospelý, keď mášsvoje deti, svoju rodinu! A či chceš, aby si aj ty zomrel bez Krista?! A vy, moji starí otcoviaa matky, proste o toto stretnutie. Prikážte vašim drahým, aby vám sprostredkovali dobrú smrť,dajte si to do duchovného testamentu! Ba čo viac, keď ťa na lôžko pritlačí choroba a ležíš32www.evanjelizacia.eu
Ľubomír Stanček - Všedné <strong>dni</strong> s Božím <strong>slovom</strong> 2.dlhšie, volaj kňaza, nemusí ťa zaopatriť, nemusí ti udeliť sviatosť chorých, ale môže tipriniesť aspoň raz do týždňa eucharistického Krista. Kňaz na vás čaká spolu s Kristom. Bolíto nielen Krista, ale aj kňaza, keď musí pochovávať brata či sestru, ktorí zomreli bez sviatostí.Keď človek ochorie, hneď voláte k nemu lekára, ale lekára srdca, toho necháte čakať až keďje telo studené, keď duša už predstúpila pred tvár spravodlivého Sudcu. Keď sme utrápenía žalujeme sa tým, ktorí nám nevedia pomôcť, nemôžu, lebo aj ich tlačia tie isté starosti, je tuJežiš!Preto odneste si z tejto našej úvahy len jedno predsavzatie: Zoberiem si osobne na starosťsvojho najdrahšieho alebo suseda a budem mu na pomoci, sprostredkujem mu stretnutie, milúnávštevu s Kristom.Ani pápež Pavol VI. sa nebál tejto sviatosti. Mons. Macchi, ktorý bol jeho tajomníkom 24rokov, po smrti povedal: - Od prvého dňa, čo som bol jeho tajomníkom, Sv. Otec mi kázal,aby som mal sväté oleje vždy po ruke. Na sviatok Premenenia Pána, po svätej omši o šiestejhodine, ktorú zo svojho lôžka sledoval Sv. Otec, poprosil ma, aby som mu vyslúžil sviatosťchorých. S dojatím som mu ju vyslúžil, bol pri plnom vedomí a pekne mi odpovedal. –Či nestačí tento dôkaz, ktorý nám dal náš Svätý Otec, ktorého sme si tak vážili?Jean, anglický lord, mal na svojom zámku náramne smiešneho šaša. Kúpil mu šašovskúčapicu s hrkálkami a keď mu ju dával na hlavu, povedal:- Nos túto čiapku na znamenie, že si blázon. Nedávaj ju nikomu, iba ak by si našielniekoho, kto by bol väčší blázon ako ty.Po rokoch, keď lord umieral, lúčil sa s rodinou, priateľmi i bláznom, šašo sa ho spýtal:- Kam ideš, pane?- Neviem.- A čo si berieš na cestu?- Nič, - odpovedá jeho pán, lebo celý svoj život vyplnil na daromnice.- Nič? – čuduje sa blázon. Sníma z hlavy čiapku, nasadí ju pánovi na hlavu a povie:- Dnes som našiel človeka, ktorý je väčší blázon ako ja.Pozvanie sme dostali. Sám Ježiš nás pozval na svoju hostinu. Či prijmeme pozvanie, záležílen od nás. Ježiš nečaká žiadne dary, chce len naše hriechy a chce nás obdarovať.Preto príď, Pane Ježišu!Amen.Piatok – 3. veľkonočný týždeň Jn 6,51-58Večne mladý JežišA čo mladosť? – Dvadsaťpäť rokov?Ružových tvárí hlaď jará?Či údov sila? Či strmosť krokov?Toto sa všetko zostará!Mladosť je túžba živá po kráse,je hlas nebeský v zemskom ohlase,je nepokoj duší svätý,je tá mohutnosť, čo slávu hľadá,je kvetín lásky rajská záhrada,je anjel v prachu zaviaty!Takto ospevuje mladosť náš básnik Andrej Sládkovič v M a r í n e.33www.evanjelizacia.eu