Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.Patriarcha Konštantinopolu-Carihradu Cerularius v roku 1054 odpadol od Cirkvi Kristoveja bol zakladateľom Cirkvi pravoslávnej. Dnes sa veľa robí, aby sa skutky tohto rozdeleniaodstránili a hoci dnes je to ešte ťažké, pracuje sa na hľadaní spoločnej reči.Ten, kto navštívil Anglicko a iné západné krajiny, stretol sa s protestantmi a u náss rozšírenými bratmi luteránmi, kalvínmi i anglikánmi. To sú smutné následky XVI. storočiatzv. reformácie. Iniciátormi tohto boli: Martin Luther, Kalvín, Zwingli, Ján Hus, anglický kráľHenrich VIII. a iní. Keby bolo menej pýchy, namyslenosti, zanovitosti, nezdravej ambíciea viacej evanjeliového ducha a porozumenia, nebolo by došlo k týmto smutnýmskutočnostiam. Azda sa nerozídeme s pravdou, keď povieme, že tieto duchovné ťažkosti bolioveľa nebezpečnejšie ako vojenské, ekonomické, spoločenské. Spomeňme si na množstvoťažkých, namáhavých stretnutí, ktoré koná pápež Ján Pavol II., aby napravil to, čo sav minulosti pokazilo. Jeho reč v OSN, stretnutie v Assisi r. 1986, návšteva v Židovskejsynagóge, stretnutie s mohamedánmi v Casablanke, ale i stretnutie v Anglicku s kráľovnouAlžbetou ako hlavou anglickej cirkvi a podobne.Veľkým zlom pre Cirkev boli vojny vedené stáročia, často chápané ako „sväté vojny“.Niektoré rany nie sú zahojené do dnešných dní, iné však zachránili Cirkev a svet pred väčšíminešťastiami. Je tomu 305 rokov, čo napríklad poľský kráľ Ján III. Sobieski pri Viedni zviedols Turkami víťazný boj a zachránil Európu od vykynoženia.Môžeme pokračovať i takto. Aké ťažkosti má Cirkev v dnešnej dobe? Pápež Ján Pavol II.po svojom zvolení za pápeža položil si tieto otázky. Čo čaká Cirkev v najbližších rokoch? Poakej ceste pôjde svet v čase končiaceho sa druhého tisícročia? V Encyklike R e d e m t o rh o m i n i s hovorí o dôležitej hodine dejín, v ktorej sa v súčasnosti nachádza Cirkev.Človek si tvorí nepretržite pre seba ťažkosti cez výsledky práce svojich rúk a zvlášť úmyslui úsilia svojej vôle. Totiž ovocie jeho úsilia súd mu príliš rýchle odoberá, robí sa nezávislýmod neho a otočí sa často proti nemu. V tom je dráma ľudskej existencie. Znakom dnešných dníje vážne rozloženie sveta. S bôľom priznávame narušovanie ľudskej slobody a práv človeka.Medzi národmi panuje právo silnejšieho, na mnohých miestach sa to rieši násilím vojenským,aj politickým. Musíme si však uvedomiť, že posledné slovo má Boh a tí, čo majú moc, razbudú za svoju moc dávať i vyúčtovanie. Nad naším životom visí hrozba vojny. Hoci sa užveľmi dlho a veľa hovorí o pokoji, hlásajú sa krásne heslá, konajú sa veľké konferenciea zároveň v tom istom čase sa premýšľa o tom, kde siahnuť a ako, a to i na to najcennejšie –život.Od roku 1945 v rôznych častiach sveta sa odohralo 127 vojnových konfliktov, v ktorýchzahynulo 32 miliónov ľudí. A čo povieme o rozvíjajúcom sa terorizme? Ako tieto skutočnostividieť vo svetle slov Ježiša Krista: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam“ (Jn14,27). K tomu nesmieme zabudnúť na krízu pravdy v medziľudských vzťahoch a nedostatokzodpovednosti za slová. Ďalej si musíme uvedomiť veľkú zodpovednosť nadnebezpečenstvom „zosvetárštenia“ človeka. To znamená ľahostajnosť k Cirkvi; je to štýlkonzumný a za tým ide alkoholizmus, narkománia. V minulosti každý vedel, čo je to modlitbaa dnes pri sobášnej náuke robí problém povedať to najzákladnejšie. Kedysi cestovali peši 15kilometrov ľudia do kostola, dnes ho majú pod nosom, a nemajú čas. Za misku šošovicenejeden predá svoje prvorodenstvo a ešte povie, že mu kňaz nerozumie, že má ženu, deti,dobre platené miesto, pozerajú na neho, stavia dom, syn študuje... Hovorí: Keď pôjdem nadôchodok, všetko doplním....Cirkev je vraj šíriteľom nepokoja súčasnému človeku a vôbec úpadku základných hodnôt,takých ako sú: úctu k životu ešte nenarodeného človeka, úcta k manželstvu, nerozlučiteľnosťv manželstve. Je veľa spôsobov, ako sa dostať z týchto nebezpečenstiev.22www.evanjelizacia.eu