Ľubomír Stanček - Všedné <strong>dni</strong> s Božím <strong>slovom</strong> 2.A tak čítame, že prisahali na nebo, na zem, na chrám, na zákon i na mesto Jeruzalem. PánJežiš takto odkrýva dvojakosť a nepravdivosť takéhoto jednania. Na jednej strane sanevyslovovalo meno Božie, ale na druhej strane sa pohŕdalo menom božím a je i dnes akoprostriedok na získanie dôvery partnera či vierohodnosti, a to čisto v pozemských veciach,často nečestných a hriešnych. Pán Ježiš si preto nepraje, aby sa prisahalo. Vyžaduje odsvojich učeníkov pravdovravnosť a chce, aby ľudia boli úprimní a na to má stačiť ich slovoa nie, aby ho ešte väčšmi miešali s Bohom. Ľudia preto zaviedli prísahu, lebo sa veľa klamalo,vo svete bolo veľa neúprimnosti, nečestnosti, dvojtvárnosti. Ježiš však vedie apoštolov i násk tomu, že keď mu chceme celkom a celí patriť, nepotrebujeme k tomu prísahu.Apoštoli, ale i my si uvedomujeme, že láska k pravde robí prísahu zbytočnou Musíme siuvedomiť, že dôverovať slovám blížneho nevyžaduje od nás prísahu. Uvedomujeme si, žekeď naše „áno“ bude aj ich „áno“ a naše „nie“ aj ich „nie“, tak nepotrebujeme skladaťprísahu, lebo to bude, a aj je zbytočná záležitosť medzi kultúrnymi, vzdelanými ľuďmi a týmviac medzi veriacimi.Toto nie je utópia.Je to ťažké dnes vo svete, keď vládne rafinovaná lož, neúprimnosť, dvojakosť, kde sa častoklame i tam, kde je to zbytočné. Dnes aj keď môže povedať pravdu, povie lož. Okrádamesami seba. Uvedomme si, že veľmi záleží od nás, či budeme mať odvahu dôsledne a radikálnehovoriť pravdu. Uvedomme si však, že len tak získame dôveru a podporíme ľudskúdôstojnosť, ktorá sa prejavuje jednoduchým <strong>slovom</strong>.Pozrime si len raz správy. Samý komentár... Správy a udalosti zveličujeme, žiaľ, často lenk zlému a horšiemu. Modlime sa za vytrvalosť v dobrom. Bojujme proti hriechu.Videli ste už oklamaného klamára? Hoci prijal aj prísahu? Ak to poznáte z vlastnéhoživota, cítite zaiste svoju hanbu a porážku.Amen.Pondelok po 11. nedeli v Období cez rok Mt 5,38-48Pochopenie blížnymRozprávky nám citlivo podávajú svoju múdrosť. Jedna Andersenova rozprávka námhovorí o starej Rusalke.Každých sto rokov si musela natierať tvár zázračnou masťou, aby omladla a bola zasekrásna. Ale raz, po mnohých storočiach, minula sa jej masť. Zostalo jej už iba na jednu tvár.A keď sa potom pozrela z jazera na svet s tou krásnou tvárou, voda bola pokojná, nebomodré, slnko pekne svietilo a všetko bolo v poriadku. Keď sa však vynorila jej druhá tvár,strhla sa búrka, vlnobitie, víchrica a mnoho lodí stroskotalo.Aj my by sme si radi predstavovali Božiu spravodlivosť s dvoma tvárami ako táto Rusalka.Láskavú a odpúšťajúcu, a to po 365 dní v roku vo vzťahu k nám alebo k našej rodine,prípadne k našim priateľom. A naopak, len spravodlivú a trestajúcu k tým, ktorýchpovažujeme za svojich nepriateľov, prípadne, za nepriateľov našej rodiny, našich priateľov.Áno, to by sme si veľmi často priali a zatiaľ čítame vo svätom evanjeliu, že nebeský Otecdáva vychádzať svojmu slnku rovnako na dobrých i zlých, posiela svoj dážď spravodlivým88www.evanjelizacia.eu
Ľubomír Stanček - Všedné <strong>dni</strong> s Božím <strong>slovom</strong> 2.i nespravodlivým. A nielen to. Rovnako milujúci postoj si Pán Ježiš praje i od nás: „Tomu,kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať“ (Mt 5,42).Nuž čo, dokonalí by sme chceli byť všetci a vo všetkom, čo máme a čo sme. Prajeme sidokonalé zdravie, dokonalé životné prostredie, dokonalé podmienky pre sebarealizáciu.Všetko si prajeme dokonalé, a to hneď teraz, hneď a bez konca.Ale vo Svätom písme nájdeme trochu iný návod na dokonalosť. Čítame: Milujte svojichnepriateľov. A aby nikto nemohol vyhlásiť, že za svoje city nemôže, je hneď na niekoľkýchprípadoch vysvetlené, že nejde o city, ale o skutky. V evanjeliu čítame: „Ak ťa niekto udrie popravom líci, nastav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj ajplášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve“ (Mt 5,40-41).Toto nám pripadá ako niečo typicky dávnoveké. Budeme učene vykladať, že predtým boltaký oblek veľmi cenný, že to bol veľký majetok, o ktorý by sa bol človek ochotný súdiť.Budeme vysvetľovať, že vtedy, za starých čias, poslovia vladárov mali právo vziať sibezplatného sprievodcu, ktoréhokoľvek poddaného a ten ich musel sprevádzať žiadaný početmíľ. Toto všetko budeme učene vykladať a pritom nám unikne maličkosť – toto všetko sú lenpríklady.Ako by sme však odpovedali, keby vo svätom evanjeliu boli príklady len trochupozmenené, príklady z nášho prostredia?Napríklad: Keď ťa niekto predbehne v rade, nerob krik, hádku! Keď ťa niekto nemilosrdnekritizuje, neodplácaj sa rovnakými, alebo ešte horšími slovami alebo skutkami! Keď ťa niektona základe ohovárky predbehol v životnej fronte, potom... Ja viem, v takom okamihu sa v nászačína všetko búriť. Tu by sme očakávali zo strany Božej zákrok. Aby bol priamya spravodlivý a trestajúci, aby nám, tým ukrivdeným chudákom, získal zadosťučinenie. Nechide o susedov vo veci sporu, ohľadom presahujúcich vetví stromu, alebo o spolupracovníkov,ktorí dostali nezaslúžene, alebo skôr pridané k platu ako my, alebo o súrodencov, ktorýmrodičia nechali nespravodlivo o prst viac, naše prianie by bolo:Nech Pán Boh všemohúci, ktorý je láska sama, teraz sa chvíľku k mojej ukrivdenejmaličkosti chová ako tá Rusalka s tvárou, na ktorú jej už nestačila masť. Ale pokiaľ by sa totýkalo nás, aj s prípadmi našich nových a nových sklamaní, vtedy, samozrejme, nech Pán Bohzástupov ukáže len dobrú a milosrdnú tvár.Keď sa Karol Foucauld, moderný hľadač kresťanskej spirituality, rozhodol postaviť svojupustovňu v Beni Abés, staval ju tak, aby mohol žiť trvale v prítomnosti Boha, ale súčasne ajv prítomnosti ľudí. Pri stavbe ohrady okolo svojho príbytku neprestúpil výšku pol metra, abytak umožnil obyvateľom oázy navštíviť ho. Brat Karol od Ježiša súčasne pochopil, žek ozajstnej kresťanskej láske je treba veľkej duchovnej sily, ktorú čerpal z hlbokej viery.I láska sa môže unaviť ustavičným dávaním. Ľudia si radi rozprávajú, že sa navzájom milujú,ale ak to trvá dlhšie a ľudia nás neustále potrebujú, zvyknú sa spoliehať len na nás. Nie jeobtiažne dať raz plášť chudákovi. Sme pripravení napodobniť sv. Martina.Blesková láska je láskou, o ktorej snívame. Potrebujúci odíde a keď ho nevidíme,spomienka nás ešte dlho teší. Ale ak nás ľudia stále potrebujú, je to ťažšie. Nie, nie je tovôbec ľahké, naozaj a v celom životnom zameraní žiť podľa príkazu: Milujte všetkých, tedavčítane nepriateľov. Sú ľudia, ktorí v krátkosti naplnili dlhé roky. Ktorí už v mladostidokázali i v najkrajnejších situáciách podľa tohto príkazu konať. Sú však i ľudia, s ktorýmiskúša Boh svoju trpezlivosť dlhšie, pokiaľ je ešte nádej, že by to mohli raz pochopiť. Akodlho bude trvať u nás, než prijmeme vedome a s vnútornou dobrou vôľou a ochotou totoKristovo prikázanie? Prikázanie lásky do krajnosti. Prikázanie, ktoré neznamená nič iné, akodať svietiť slnku svojej lásky na všetkých ľudí. A to podľa vzoru nebeského Otca.89www.evanjelizacia.eu